Cirkevné reálie v slovenských a českých prekladoch z ruskej literatúry 19. a 20. storočia

Predmetom príspevku je skúmanie cirkevných reálií v slovenských a českých prekladoch a otázka ich preložiteľnosti. Preložiteľnosť všetkých druhov sakrálnych/cirkevných textov (nielen umeleckých textov) závisí od kultúrnej, jazykovej a štylistickej kompetencie prekladateľa. Existujú dve základné stratégie prekladu – odcudzovanie v protiklade k zdomácňovaniu. Odcudzovanie má ten zásadný cieľ, aby si text s teologickými hodnotami zachoval cudzí charakter pre príjemcu prekladu. Naproti tomu zdomácňovaním sa stáva text prekladu plynulým na čítanie v cieľovej kultúre. Ani jedna z týchto dvoch stratégií nie je zárukou pre vznik zdarného prekladu, preto sa prekladateľ snaží dosiahnuť kreolizáciou kultúr a jazykov kompromis medzi obidvoma zmienenými stratégiami prekladu.

This paper reflects not only the issues of the research of the topic religious realia in Slovak and Czech translations but also their translatability. The translatability of all kinds of sacral/religious texts (not only literary texts) depends on translator's cultural, language and stylistic competence. A translator of texts which contain religious realia needs a specific strategy to bridge the gap between different religions, cultures and languages. There are two basic strategies—foreignization versus naturalization. The basic idea of the foreignizing strategy is the effort to make the text with theological values foreign to the target culture. In contrast naturalizing strategy makes the sacral/religious text fluent to the target culture reader. None of these two basic strategies is a guarantee of a successful translation therefore the translator's effort is a creolized culture and language in translation (i.e. a compromise strategy between both mentioned basic translational strategies).