Umiernená zúrivosť (nová rola thúridos alké u Tyrtaia)

Prvými svedkami a neraz aj intelektuálnymi generátormi procesov, ktoré viedli k ustanoveniu sociálno-politických štruktúr klasických gréckych poleis, sú archaickí lyrici. Medzi najstarších patrí spartský Tyrtaios (1. pol. 7. st. p. n. l.), ktorý vo svojej elégii (zl. 12) ustanovuje za vrcholnú zdatnosť thúridos alké (zúrivú chrabrosť, rázny odpor). Toto slovné spojenie nachádzame už u Homéra, ktorý ním pomenúva jednu z bojovníckych aretai. Naším cieľom bude komplexne analyzovať 12. zlomok, preskúmať použitie tohto slovného spojenia u oboch básnikov a odhaliť nový kontext, do ktorého ho zasadzuje Tyrtaios. Pokúsime sa tak postihnúť jeden z počiatkov "nového racionálno-politického poriadku" a ukázať spôsob, akým lyrika transformuje staré epické hodnoty na nové politické.

The archaic poets were the first witnesses and also intellectual generators of processes led to the constitution of social-political structures of classical Greek poleis. Tyrtaios (1st half of 7th century BC) is one of the oldest. In his elegy (fr. 12) he set thouridos alkē (furious valour) as an ultimate virtue. This phrase can be already found in Homer who uses it as a name for one of the many warriors' aretai. The aim of the paper is to give a complex analysis of fr. 12, explore the meaning of the phrase used by both poets, and show a new context in which it was set by Tyrtaios. Consequently, we try to grasp one of the origins of the "new rational-political order" and show the way, how the lyric transformed the old epic values into the new political ones.