Žáner nehistorický román

Ruský autor Jevgenij Vodolazkin sa profesijne venuje literárnohistorickému výskumu stredovekej ruskej literatúry a kultúry. Ide o výnimočné dejinné a duchovné obdobie známe pod názvom Stará Rus. Ruský stredovek v jeho spoločenských črtách zvýrazňuje dobe zodpovedajúca forme štátneho útvaru a ním utváraný systém politickej, ekonomickej a vojenskej moci a rozvinutosť humánneho vedomie obyvateľstva. Stará Rus je krajina uzavretá a zaostávajúca svojou vzdelanosťou, vyspelosťou, právnym vedomím za západnými časťami kontinentu, má nerozvinutú sociálnu a kultúrnu štruktúru v prevažujúcom vidieckom spôsobe života. Ten sa sústreďuje na poznávanie, na mravnú a tradovanú normu života, ktorú určuje a ovláda dobové kresťanské duchovenstvo. Laurus ponúka príbeh ľudského života, od ranej mladosti ide o sirotu Arsenija, mladého muža a liečiteľa bez rodiny s novým menom Ustin, po zložení sľubu už o mnícha Ambróza až po smrť toho istého muža vo veku svätca pomenovaného Laurus. Autor na premene mien tej istej postavy ilustruje jedinečnosť stredoveku, ktorý poskytol za dobových okolností premeny a zmeny všetkého neživého aj živého, aby sa všetko a všetci vytratili do času a z pamäti potomkov.

Genre of a non-historical novel. Russian author Yevgeny Vodolazkin is professionally engaged in literary-historical research of medieval Russian literature and culture. This is an exceptional historical and spiritual period known as the Old Russian. The Middle Ages of Russia, in its social features, accentuate the time corresponding to the form of the state and the system of political, economic, and military power and the development of the human consciousness of the population. Old Russia is a closed country and lagging behind with its education, maturity, legal consciousness beyond the western parts of the continent, it has an undeveloped social and cultural structure in the prevailing rural way of life. It focuses on cognition, the moral and traditional norm of life, which is determined and controlled by contemporary Christian clergy. Laurus offers a story of human life, from the early age of an orphan Arsenija, a young man of a healer without a family named Ustin, to the promise of the monk Ambrose, to the death of the same man, the age of the saint named Laurus. In transforming the names of the same figure, the author illustrates the uniqueness of the Middle Ages, which in good circumstances provided the transformations and changes of all inanimate and alive so that everything and everyone would disappear into time and memory of the offspring.