K problematike interpretácie prózy Júliusa Barča-Ivana

V príspevku sa budeme zaoberať reflexiou vybraných motívov (umelca, kazateľa, premeny, cesty, úteku, kázania a jeho symbolov...) v umeleckom texte Júliusa Barča-Ivana, ktorý je spätý s kontextom východného Slovenska a ktorého formovala ideológia, ako aj spoločensko-politická situácia prvej ČSR. Vyberáme Barčovu-Ivanovu prózu, ktorá tematizuje „príbeh“ postavy podmienenej tienistými stránkami skutočnosti a v ktorej sa vybrané motívy prezentujú prostredníctvom umeleckých prostriedkov a postupov „z rozhrania“ expresionizmu a existencializmu. Barčove-Ivanove literárne diela plnia nielen estetickú funkciu, ale aj mimoestetické funkcie, keďže ťažia z ťažkej rodinnej alebo spoločensko-politickej, či sociálne podmienenej situácie, na tematizovanú situáciu sa v nich nazerá cez prizmu doby alebo kresťanskej a vitalistickej filozofie.

In this paper we consider about selected motifs (of artist, preacher, transformation, way, getaway, preaching and his symbols…) in the artistic text of Július Barč-Ivan, which is connected with the context of eastern Slovakia and which was formed by ideology, as well as socio-political situation of the first Czechoslovak Republic. We choose the Barč-Ivan's prose, which thematised the "story" of character conditional by dark sides of fact and in which selected motifs are presented through an artistic means and methods "from the interface" expressionism and existentialism. Barč-Ivan’s literary works fulfill not only an aesthetic function, but also other functions, since benefiting from a difficult family or socio-political, or socially conditioned situation, on the thematised situation is viewed through the prism of time, or vitalism and Christian philosophy.