Je Pyrrhónova téza z Aristokleovho zlomku naozaj tetralemmou? : (prípravná analýza pre rozhodnutie buddhistického vplyvu)

Title: Je Pyrrhónova téza z Aristokleovho zlomku naozaj tetralemmou? : (prípravná analýza pre rozhodnutie buddhistického vplyvu)
Variant title:
  • Is Pyrrho's thesis from the Aristocles passage truly of the tetralemmatic kind? : (a preliminary point of analysis deciding a Buddhist influence)
Source document: Pro-Fil. 2020, vol. 21, iss. 2, pp. 30-41
Extent
30-41
  • ISSN
    1212-9097 (online)
Type: Article
Language
 

Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.

Abstract(s)
V posledných rokoch sa veľa diskutuje o tom, či by mohla byť Pyrrhónova filozofia ovplyvnená indickou buddhistickou filozofiou. Diskusie odhaľujúce nápadné podobnosti medzi oboma filozofiami často poukazujú aj na Pyrrhónovu komplikovanú tézu, označovanú ako tetralemma, ktorá je považovaná za jednu z takýchto podobností. Hlavnou otázkou štúdie je zodpovedať, či je Pyrrhónova téza skutočne štvorprvková. Autori tvrdia, že ak Pyrrhónova téza nie je štvorprvkovou štruktúrou, nemožno ju považovať za podobnú s buddhistickou tetralemmou. Následne sa predkladá dôkladná analýza Pyrrhónovej tézy, pričom sa argumentuje, že rozhodnutie štvorprvkovej štruktúry Pyrrhónovej tézy nemôže vychádzať len z hľadiska starogréckej syntaxe. Ukáže sa, že rozlíšenie aspektu hlbšieho filozofického významu Pyrrhónovej tézy je práve tým jediným, z hľadiska ktorého by bolo možné (ak vôbec) prepojiť Pyrrhónovu filozofiu s buddhizmom.
Recently there has been a debate on whether Pyrrho's philosophy could be influenced by Indian Buddhist philosophy. Discussions revealing striking similarities between them often point out Pyrrho's complicated sentence, referred to as tetralemma, as one of the most striking similarities. The central question of this paper is whether Pyrrho's sentence is of the tetralemmatic kind. Authors argue that if Pyrrho’s sentence is not fourfold in structure it could scarcely be classified as similar to the Buddhist tetralemma. A careful analysis of the question is provided, arguing that the approach to the problem of tetralemmatic structure cannot be carried out solely on syntactic grounds. An aspect of a deeper philosophical meaning of the formula is applied, which alone enables us (if at all) to link Pyrrho's philosophy to Buddhism.
Note
Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0864/18 Ad Fontes Cynicorum Socraticorum - pramene a interpretácia sokratovského kynizmu.
References
[1] Beckwith, C. I. (2015): The Greek Buddha. Pyrrho's Encounter with Early Buddhism in Central Asia. Princeton University Press.

[2] Bett, R. (2018): Pyrrho. Stanford Encyclopedia of Philosophy [online], 2002-08-05, rev. 2018-10-23 [cit. 2019-05-25], dostupné z: https://plato.stanford.edu/entries/pyrrho/.

[3] Bett, R. (2000): Pyrrho, his Antecedents, and his Legacy. Oxford University Press.

[4] Caizzi, D. (1981): Pirrone Testimonianze. Bibliopolis.

[5] Flintoff, E. (1980): Pyrrho and India. Phronesis, 25(1), 88–108. dostupné z: http://www.jstor.org.ezproxy.muni.cz/stable/4182084. | DOI 10.1163/156852880X00052

[6] Frenkian, A. (1957): Sextus Empiricus and Indian Logic. Philosophical Quarterly (India), 30(2), 115–126.

[7] Holba, J. (2011): Buddhismus a aristotelská logika. Filosofie dnes [online], 3(1), 1–5, [cit. 2019-09-25], dostupné z: https://doi-org.ezproxy.muni.cz/10.26806/fd.v3i1.60.

[8] Jayatilleke, K. N. (1963): Early Buddhist Theory of Knowledge. George Allen & Unwin Ltd.

[9] Jayatilleke, K. N. (1967): The Logic of Four Alternatives. Philosophy East and West, 17(1–4), 69–83. | DOI 10.2307/1397046

[10] Johnsons, M. R. – Shults, B. (2018): Early Pyrrhonism as a Sect of Buddhism? A Case Study in the Methodology of Comparative Philosophy. Comparative Philosophy, 9 (2), 1–40.

[11] Kalaš, A. (2009): Ranný pyrrhónizmus alebo blažený život bez hodnôt? Odhalenie filozofického postojaajeho metamorfózy vantike. Univerzita Komenského v Bratislave.

[12] Kalaš, A. (2019): The Problem of Truth and Happiness and Self-Refutation in the Philosophical Viewpoint of the World by Pyrrho of Elis. Studia philosophica, 66 (1), 9–26. | DOI 10.5817/SPh2019-1-2

[13] Liddel, H. G. – Scott, R. – Jones, H. S. (1996): Greek-English Lexicon. Clarendon Press.

[14] Murti, T. (1955): The Central Philosophy of Buddhism. Allen & Unwin.

[15] McEvilley, T. (2002): The Shape of Ancient Thought: Comparative Studies in Greek and Indian Philosophies. Allworth Press.

[16] Patrick, M. M. (1929): The Greek Sceptics. Columbia University Press.

[17] Piantelli, M. (1978), Possibili elementi Indiani nella formazione del pensiero di Pirrone d'Elide. Filosofia, 29 (2), 135–164.

[18] Priest, G. (2018): The Fifth Corner of Four: An Essay on Buddhist Metaphysics and the Catuskoti. Oxford University Press.

[19] Priest, G. (2010): The Logic of the Catuskoti. Comparative Philosophy 1(2), 24–54.

[20] Rajtíková, K. (2018): Pyrrhón ako Grécky Budha? Ostium [online] 14(4), [cit. 2019-11-03], dostupné z: https://ostium.sk/language/sk/pyrrhon-ako-grecky-budha/.

[21] Robinson, R. H. (1957): Some Logical Aspects of Naagaarjuna's System. Philosophy East and West, 6(4), 291–308. | DOI 10.2307/1397476

[22] Ruegg, D. S. (2012): Používání čtyř pozic čatuškóti a problém popisu skutečnosti v mahájánovém buddhismu, in Holba, J. (ed.) (2012): Nágárdžuna. Filosofie střední cesty, OIKOYMENH, 174–256.