Title: Pieskový a Svinský kút : príspevok k zmenám funkcie priestoru a mestskej parcelácie v severozápadnom rohu Prešporka (Bratislavy)
Variant title:
- Pieskový kút and Svinský kút : a contribution to changes in the function of space and urban plot division in the north-west corner of Prešporok (Bratislava)
- Sand- und Schweinewinkel : ein Beitrag zu Veränderungen der Raumfunktion und der Stadtparzellierung in der nordwestlichen Ecke des mittelalterlichen Pressburg (Bratislava)
Source document: Archaeologia historica. 2022, vol. 47, iss. 2, pp. 419-451
Extent
419-451
-
ISSN0231-5823 (print)2336-4386 (online)
Persistent identifier (DOI): https://doi.org/10.5817/AH2022-2-1
Stable URL (handle): https://hdl.handle.net/11222.digilib/digilib.76756
Type: Article
Language
Summary language
License: CC BY-NC-ND 4.0 International
Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.
Abstract(s)
Dynamické zmeny funkcie a parcelácie možno sledovať v severozápadnej časti stredovekej Bratislavy. Pojmom Svinský kút sa označovala horná časť dnešnej Klariskej ulice, ako Pieskový kút jej spodnáčasť. Blok medzi Klariskou ulicou a mestskými hradbami prešiel zložitým vývojom. Na základe archeologických výskumov v severnej časti Kapitulskej ulice a ulice Na vŕšku vidno, ako sa vyvíjalo jadro formujúceho sa stredovekého mesta (13. storočie), ktorého usporiadanie ovplyvnilo vybudovanie hradieb a prístup k nim (prelom 13. a 14. storočia). V nasledujúcom období (14.–15. storočie) tu stáli vedľa seba obytné domy a remeselnícke objekty. Dominantou sledovaného priestoru bol kostol a kláštor klarisiek. V prvej polovici 16. storočia bol do tejto časti mesta presunutý mestský špitál a krátkodobo sa tu aj pochovávalo. Až na prahu novoveku došlo k rozparcelovaniu priestoru, ako ho poznáme v súčasnosti.
Dynamic changes in function and plot division can be observed in the north-west part of medieval Bratislava. The name Svinský kút used to refer to the upper section of today's Klariská Street, while Pieskový kút denoted its lower end. The block between Klariská Street and the town walls underwent a complex development. Archaeological excavations in the northern section of Kapitulská Street and Na vŕšku Street show how the core of the forming medieval town developed (13th century), the layout of which was influenced by the construction of the walls and access to them (turn of the 13th and 14th century). In the following period (14th–15th centuries), residential houses and craft features stood side by side. The area was dominated by the church and the convent of the Poor Clares. In the first half of the 16th century, the municipal hospital was moved to this part of the town and burials were held there for a short period of time. It was only on the threshold of the modern age that the area was divided into the plots existing today.
References
[1] ATB, 1991: Archeologická topografia Bratislavy (Polldecline a, B.–Vallašek, A., edd.). Bratislava.
[2] BAGIN, A.–KRAJČI, J., 1988: Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy. Bratislava.
[3] BAXA, P., 1977: Archeologický výskum historického jadra Bratislavy v roku 1976, AVANS v roku 1976, 49–54.
[4] BAXA, P., 1977–1979: Archeologický výskum v historickom jadre Bratislavy v roku 1977. In: Pamiatky a príroda Bratislavy, 7–16. Bratislava.
[5] BAXA, P., 1983: Výskum v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1982, 47–49.
[6] BAXA, P., 1984: Výskum v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1983, 37–38.
[7] BAXA, P.‒FERUS, V., 1983: Výskum veže v severozápadnom nároží mestského opevnenia Bratislavy, AVANS v roku 1982, 49–52.
[8] BAXA, P.‒FERUS, V., 1985: Novoobjavená veža hradbového múru a Bratislava v druhej polovici 13. storočia. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 9, 243–255. Bratislava.
[9] BODNÁROVÁ, K., 2010: Bratislavská mestská kniha Rozdeľovanie vojenskej a mestskej stráže (1568–1586), Vojenská história 1/2010, 84–88.
[10] FEDERMAYER, F., 2003: Rody starého Prešporka. Genealogický rozbor obyvateľstva a topografia mesta podľa súpisu z roku 1624. Bratislava.
[11] FERUS, V.–BAXA, P., 1988: Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovici 13. storočia (Príspevok k typológii stredovekej meštianskej architektúry). In: Pamiatky a príroda Bratislavy 10, 120–155. Bratislava.
[12] FERUS, V.–BAXA, P., 1991: Das Bürgerhaus in Bratislava in der zweiter Hälfte des 13. Jahrhunderts. Ein Beitrag zur Typisierung der mittelalterlichen bürgerlichen Architektur, AR XLIII, 285–305.
[13] FIALA, A.–PLACHÁ, V.–LEIXNER, A., 1969: Výskum Malého prepoštského domu na Kapitulskej ulici č. 15 v Bratislave. In: Bratislava IV, 33–56. Bratislava.
[14] HORVÁTH, V., 1990: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava.
[15] HOŠŠO, J.–KOÓŠOVÁ, P.–KÖNIG, T., 2004: Rekonštrukcia Eszterházyho paláca. Bratislava-Kapitulská ulica č. 6 – 8. Nálezová správa. Archeologický výskum júl–september 2004, rkp. ulož. v dokumentácii Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
[16] JANKOVIČ, V., 1971: Zásady a postup rekonštrukcie miestopisu historického jadra Bratislavy v stredoveku, Monumentorum tutela – Ochrana pamiatok 7, 29–55.
[17] KATASTRÁLNA MAPA, Mapový klient ZBGIS. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné z: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?pos=48.143866,17.105286,19, cit. 28. 2. 2022.
[18] KOLNÍKOVÁ, E.‒HUNKA, J., 1984: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku 1983, AVANS v roku 1983, 124–129.
[19] KOSTKA, J., 1976: Klariský kostol v Bratislave. Bratislava.
[20] KOVÁČ, J., 2019: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu: "Rekonštrukcia meštianskeho domu – Katolícke noviny – redakcia, Kapitulská ul. 5, Bratislava" (Bratislava – k. ú. Staré Mesto, parcela č. 365), rkp. ulož. v dokumentácii MÚOP, inv. č. V 1748.
[21] KOVÁČ, J., 2020: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu: "Rekonštrukcia meštianskeho domu – Kapitulská 1 – Albrechtov dom – Bratislava – k. ú. Staré Mesto, parcela č. 367", rkp. ulož. v dokumentácii MÚOP, inv. č. V 1769.
[22] KUCHARÍK, J., 2014: Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie, Vojenská história 4/2014, 6–28.
[23] LESÁK, B., 1997: Nálezová správa priebehu záchranného archeologického výskumu MPR Bratislava – ulica Na vŕšku, par. č. 417, rkp. ulož. v dokumentácii MÚOP, inv. č. V 1428, V 1384.
[24] LESÁK, B., 2012: Osídlenie bratislavského podhradia v 9. až 10. storočí. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 327–332. Bratislava.
[25] LESÁK, B., 2012a: Osídlenie bratislavského podhradia od 11. do prvej polovice 13. storočia. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 397–413. Bratislava.
[26] LESÁK, B.‒HOŠŠO, J., 1995: Záchranné výskumy v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1993, 91–92.
[27] LESÁK, B.‒MINÁRIKOVÁ, M., 1993: Záchranné výskumy v Štátnej mestskej pamiatkovej rezervácii Bratislava, AVANS v roku 1992, 80–81.
[28] LESÁK, B.‒MUSILOVÁ, M.‒HOŠŠO, J., 1996: Výskumy v Štátnej mestskej pamiatkovej rezervácii Bratislava, AVANS v roku 1994, 121–124.
[29] LESÁK, B.‒MUSILOVÁ, M.‒HOŠŠO, J., 1997: Archeologické výskumy v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1995, 124–128.
[30] LESÁK, B.‒RESUTÍK, B., 2000: Archeologické výskumy a nálezy v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1999, 65–79.
[31] MARQUART, M.: Plán Bratislavy z roku 1765, Archív mesta Bratislavy, Zbierka máp a plánov, inv. č. 1021.
[32] MERIAN, M.: Bratislava (1630–1650), Slovenská národná galéria, inv. č. G7540. Dostupné z: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_7540, cit. 30. 3. 2022.
[33] MUSILOVÁ, M., 2012: Bratislavské pohrebiská od konca 10. do prvej polovice 13. storočia. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 414–421. Bratislava.
[34] MUSILOVÁ, M.–LESÁK, B.–RESUTÍK, B., 2003: Prezentácia archeologických pamiatok v mestskom prostredí na príklade Bratislavy, Monumentorum tutela 14, 165–178.
[35] NEZVALOVÁ, L., 2013: Bratislava, Kapitulská ul. č. 6–8 – mladšie vrcholnostredoveké osídlenie. Diplomová práca, rkp. ulož. v archíve Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
[36] NEZVALOVÁ, L., 2016: Osídlenie Kapitulskej ulice č. 6–8 v Bratislave v neskorom stredoveku a na začiatku novoveku – analýza nálezov s dôrazom na keramické nádoby, ŠZ 59, 75–94.
[37] PIFFL, A., 1965: Nález stredovekej hrnčiarskej pece na Primaciálnom námestí v Bratislave. In: Bratislava I, 63–90. Bratislava.
[38] POLLA, B., 1972: Archeologický výskum v Bratislave na trase mosta v r. 1967–1970, AR XXIV, 140–147.
[39] POLLA, B., 1979: Bratislava. Západné suburbium. Bratislava.
[40] PRAMENE VII, 2005: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII – Turci v Uhorsku. Bratislava.
[41] REPKA, D., 2010: Staršia fáza vrcholnostredovekého osídlenia na Kapitulskej ulici, poloha nádvorie Eszterházyho paláca v Bratislave a jeho zaradenie do rámca sídelného obrazu západnej časti historického jadra mesta. Diplomová práca, rkp. ulož. v archíve Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
[42] REPKA, D., 2016: Vrcholnostredoveké osídlenie na Kapitulskej ulici, poloha nádvorie Eszterházyho paláca v Bratislave, Musaica archaeologica 2, 147–176.
[43] SABADOŠOVÁ, E., 2004: Bratislava–Kapitulská ul. č. 1. Objekt bývalej kanónie. Architektonicko-historický výskum, rkp. ulož. v dokumentácii autora.
[44] ŠÁŠKY, L., 1997: Pamiatky Bratislavy (Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave II). Bratislava.
[45] ŠEDIVÝ, J., 2012: Spoločenská štruktúra obyvateľstva Bratislavy a jej okolia v 10. až 12. storočí. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 374–392. Bratislava.
[46] ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, P., 2008: Príspevok k archeologickému výskumu na nádvorí Eszterházyho paláca na Kapitulskej ulici v Bratislave – Ein Beitrag zur archäologischen Grabung im Hof von Palais Eszterházy in der Kapitelgasse (Kapitulská ulica) in Bratislava, AH 33, 157–165.
[47] ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, P.–† LESÁK, B., v tlači: "Systematický" archeologický výskum stredovekého mesta na príklade Bratislavy – "Systematische" archäologische Ergrabung einer mittelalterlichen Stadt am Beispiel Bratislavas, AH 48, v tlači.
[48] ŠPIESZ, A., 2008: Bratislava v stredoveku. Bratislava.
[49] ŠTEFANOVIČOVÁ, T. a kol., 2004: Dóm sv. Martina V Bratislave. Archeologický výskum 2002–2003. Bratislava.
[50] ZVAROVÁ, Z.–MATEJKA, M., 2019: Stavebný vývoj západného úseku mestského opevnenia Bratislavy. In: Fortifikačné systémy na území Bratislavy od praveku po 2. svetovú vojnu (Šimončičová Koóšová, P.–Gondová, A., edd.), 63–85. Bratislava.
[2] BAGIN, A.–KRAJČI, J., 1988: Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy. Bratislava.
[3] BAXA, P., 1977: Archeologický výskum historického jadra Bratislavy v roku 1976, AVANS v roku 1976, 49–54.
[4] BAXA, P., 1977–1979: Archeologický výskum v historickom jadre Bratislavy v roku 1977. In: Pamiatky a príroda Bratislavy, 7–16. Bratislava.
[5] BAXA, P., 1983: Výskum v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1982, 47–49.
[6] BAXA, P., 1984: Výskum v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1983, 37–38.
[7] BAXA, P.‒FERUS, V., 1983: Výskum veže v severozápadnom nároží mestského opevnenia Bratislavy, AVANS v roku 1982, 49–52.
[8] BAXA, P.‒FERUS, V., 1985: Novoobjavená veža hradbového múru a Bratislava v druhej polovici 13. storočia. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 9, 243–255. Bratislava.
[9] BODNÁROVÁ, K., 2010: Bratislavská mestská kniha Rozdeľovanie vojenskej a mestskej stráže (1568–1586), Vojenská história 1/2010, 84–88.
[10] FEDERMAYER, F., 2003: Rody starého Prešporka. Genealogický rozbor obyvateľstva a topografia mesta podľa súpisu z roku 1624. Bratislava.
[11] FERUS, V.–BAXA, P., 1988: Meštiansky dom v Bratislave v druhej polovici 13. storočia (Príspevok k typológii stredovekej meštianskej architektúry). In: Pamiatky a príroda Bratislavy 10, 120–155. Bratislava.
[12] FERUS, V.–BAXA, P., 1991: Das Bürgerhaus in Bratislava in der zweiter Hälfte des 13. Jahrhunderts. Ein Beitrag zur Typisierung der mittelalterlichen bürgerlichen Architektur, AR XLIII, 285–305.
[13] FIALA, A.–PLACHÁ, V.–LEIXNER, A., 1969: Výskum Malého prepoštského domu na Kapitulskej ulici č. 15 v Bratislave. In: Bratislava IV, 33–56. Bratislava.
[14] HORVÁTH, V., 1990: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava.
[15] HOŠŠO, J.–KOÓŠOVÁ, P.–KÖNIG, T., 2004: Rekonštrukcia Eszterházyho paláca. Bratislava-Kapitulská ulica č. 6 – 8. Nálezová správa. Archeologický výskum júl–september 2004, rkp. ulož. v dokumentácii Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
[16] JANKOVIČ, V., 1971: Zásady a postup rekonštrukcie miestopisu historického jadra Bratislavy v stredoveku, Monumentorum tutela – Ochrana pamiatok 7, 29–55.
[17] KATASTRÁLNA MAPA, Mapový klient ZBGIS. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné z: https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?pos=48.143866,17.105286,19, cit. 28. 2. 2022.
[18] KOLNÍKOVÁ, E.‒HUNKA, J., 1984: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku 1983, AVANS v roku 1983, 124–129.
[19] KOSTKA, J., 1976: Klariský kostol v Bratislave. Bratislava.
[20] KOVÁČ, J., 2019: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu: "Rekonštrukcia meštianskeho domu – Katolícke noviny – redakcia, Kapitulská ul. 5, Bratislava" (Bratislava – k. ú. Staré Mesto, parcela č. 365), rkp. ulož. v dokumentácii MÚOP, inv. č. V 1748.
[21] KOVÁČ, J., 2020: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu: "Rekonštrukcia meštianskeho domu – Kapitulská 1 – Albrechtov dom – Bratislava – k. ú. Staré Mesto, parcela č. 367", rkp. ulož. v dokumentácii MÚOP, inv. č. V 1769.
[22] KUCHARÍK, J., 2014: Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie, Vojenská história 4/2014, 6–28.
[23] LESÁK, B., 1997: Nálezová správa priebehu záchranného archeologického výskumu MPR Bratislava – ulica Na vŕšku, par. č. 417, rkp. ulož. v dokumentácii MÚOP, inv. č. V 1428, V 1384.
[24] LESÁK, B., 2012: Osídlenie bratislavského podhradia v 9. až 10. storočí. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 327–332. Bratislava.
[25] LESÁK, B., 2012a: Osídlenie bratislavského podhradia od 11. do prvej polovice 13. storočia. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 397–413. Bratislava.
[26] LESÁK, B.‒HOŠŠO, J., 1995: Záchranné výskumy v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1993, 91–92.
[27] LESÁK, B.‒MINÁRIKOVÁ, M., 1993: Záchranné výskumy v Štátnej mestskej pamiatkovej rezervácii Bratislava, AVANS v roku 1992, 80–81.
[28] LESÁK, B.‒MUSILOVÁ, M.‒HOŠŠO, J., 1996: Výskumy v Štátnej mestskej pamiatkovej rezervácii Bratislava, AVANS v roku 1994, 121–124.
[29] LESÁK, B.‒MUSILOVÁ, M.‒HOŠŠO, J., 1997: Archeologické výskumy v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1995, 124–128.
[30] LESÁK, B.‒RESUTÍK, B., 2000: Archeologické výskumy a nálezy v historickom jadre Bratislavy, AVANS v roku 1999, 65–79.
[31] MARQUART, M.: Plán Bratislavy z roku 1765, Archív mesta Bratislavy, Zbierka máp a plánov, inv. č. 1021.
[32] MERIAN, M.: Bratislava (1630–1650), Slovenská národná galéria, inv. č. G7540. Dostupné z: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_7540, cit. 30. 3. 2022.
[33] MUSILOVÁ, M., 2012: Bratislavské pohrebiská od konca 10. do prvej polovice 13. storočia. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 414–421. Bratislava.
[34] MUSILOVÁ, M.–LESÁK, B.–RESUTÍK, B., 2003: Prezentácia archeologických pamiatok v mestskom prostredí na príklade Bratislavy, Monumentorum tutela 14, 165–178.
[35] NEZVALOVÁ, L., 2013: Bratislava, Kapitulská ul. č. 6–8 – mladšie vrcholnostredoveké osídlenie. Diplomová práca, rkp. ulož. v archíve Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
[36] NEZVALOVÁ, L., 2016: Osídlenie Kapitulskej ulice č. 6–8 v Bratislave v neskorom stredoveku a na začiatku novoveku – analýza nálezov s dôrazom na keramické nádoby, ŠZ 59, 75–94.
[37] PIFFL, A., 1965: Nález stredovekej hrnčiarskej pece na Primaciálnom námestí v Bratislave. In: Bratislava I, 63–90. Bratislava.
[38] POLLA, B., 1972: Archeologický výskum v Bratislave na trase mosta v r. 1967–1970, AR XXIV, 140–147.
[39] POLLA, B., 1979: Bratislava. Západné suburbium. Bratislava.
[40] PRAMENE VII, 2005: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII – Turci v Uhorsku. Bratislava.
[41] REPKA, D., 2010: Staršia fáza vrcholnostredovekého osídlenia na Kapitulskej ulici, poloha nádvorie Eszterházyho paláca v Bratislave a jeho zaradenie do rámca sídelného obrazu západnej časti historického jadra mesta. Diplomová práca, rkp. ulož. v archíve Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
[42] REPKA, D., 2016: Vrcholnostredoveké osídlenie na Kapitulskej ulici, poloha nádvorie Eszterházyho paláca v Bratislave, Musaica archaeologica 2, 147–176.
[43] SABADOŠOVÁ, E., 2004: Bratislava–Kapitulská ul. č. 1. Objekt bývalej kanónie. Architektonicko-historický výskum, rkp. ulož. v dokumentácii autora.
[44] ŠÁŠKY, L., 1997: Pamiatky Bratislavy (Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave II). Bratislava.
[45] ŠEDIVÝ, J., 2012: Spoločenská štruktúra obyvateľstva Bratislavy a jej okolia v 10. až 12. storočí. In: Dejiny Bratislavy I. (Šedivý, J.–Štefanovičová, T., edd.), 374–392. Bratislava.
[46] ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, P., 2008: Príspevok k archeologickému výskumu na nádvorí Eszterházyho paláca na Kapitulskej ulici v Bratislave – Ein Beitrag zur archäologischen Grabung im Hof von Palais Eszterházy in der Kapitelgasse (Kapitulská ulica) in Bratislava, AH 33, 157–165.
[47] ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ, P.–† LESÁK, B., v tlači: "Systematický" archeologický výskum stredovekého mesta na príklade Bratislavy – "Systematische" archäologische Ergrabung einer mittelalterlichen Stadt am Beispiel Bratislavas, AH 48, v tlači.
[48] ŠPIESZ, A., 2008: Bratislava v stredoveku. Bratislava.
[49] ŠTEFANOVIČOVÁ, T. a kol., 2004: Dóm sv. Martina V Bratislave. Archeologický výskum 2002–2003. Bratislava.
[50] ZVAROVÁ, Z.–MATEJKA, M., 2019: Stavebný vývoj západného úseku mestského opevnenia Bratislavy. In: Fortifikačné systémy na území Bratislavy od praveku po 2. svetovú vojnu (Šimončičová Koóšová, P.–Gondová, A., edd.), 63–85. Bratislava.