Štýl a jazyk Tatarkových próz

V príspevku sa analyzuje štýl a jazyk troch próz Dominika Tatarku: románov Prútené kreslá a Démon súhlasu a zbierky noviel/poviedok V úzkosti hľadania, pričom hlavná pozornosť sa venuje transpozícii hovorovosti do prostredia literárneho textu. V závere sa podáva typologická charakteristika rozprávača v Tatarkových prózach, a to aj v konfrontácii s inými rozprávačskými typmi v slovenskej literatúre.

The article deals with the style and language of three Dominik Tatarka's prosaic works: the novels Prútené kreslá ('The Wicker Armchairs'), Démon súhlasu ('The daemon of the consent') and the collection of stories V úzkosti hľadania ('In anxiety of searching'). In the centre of author's attention is the transposition of the colloquiality to the literary text. In the later part of the article, the typological characteristic of the narrator in D. Tatarka's proses – also in comparison with other narrator types in Slovak literature – will be given.