Navrávačky - autobiografický žáner medzi autentickosťou a fikciou : (niekoľko interpretačných poznámok)

Štúdia sa zaoberá dielom Navrávačky od významného slovenského spisovateľa 20. storočia Dominika Tatarku. Text je žánrovo a tematicky zložitý a poukazuje na spätosť s literárnou modernou a existencializmom. Zaraďuje sa k dnes vyzdvihovanej beletrizovanej forme orálnej histórie a predstavuje autobiografický žáner, v ktorom sa spájajú prvky pamäti, dokumentu a fabulovanej fikcie. Dielo (vydané v roku 1988 v Kolíne a v roku 2000 v kritickom vydaní v Bratislave) vzniklo prepisom magnetofónových pások, na ktoré spisovateľ v rokoch 1985–1986 nahral svoje spomienky. Na vzniku textu sa podieľala Tatarkova priateľka Eva Štolbová, ktorá realizovala nahrávanie pamätí zachytávajúcich kľúčové momenty autorovho života (štúdium v Prahe a Paríži, účasť v Slovenskom národnom povstaní, príklon ku komunizmu a rozchod s ním, zložitý vzťah k cirkvi, podpis Charty, disent atď.). K základným motívom textu patrí túžba po ľudskej slobode a topos lásky v najrôznejších podobách, najmä láska telesná a metafyzická. Tatarka obohatil slovenskú prózu 20. storočia o prvky lyrickosti a intelektualizácie a celkovo tak prispel k formovaniu filozoficko-meditatívnej línie spätej s analytickým videním sveta.

The paper examines Navrávačky [Tapings], a prose work authored by Dominik Tatarka, the prominent 20th-century Slovak man of letters. Bound with literary modernism and existentialism, the work's text makes an intricate pattern of genres and themes. Representing fictionalised oral history, so widely praised today, it is a personal diary which combines elements of memory, document and fabulated fiction. The book form (first published in Köln in 1988, while the critical edition came out in Bratislava in 2000) was based on the transcripts of Tatarka's own recollections taped between 1985–1986 with the invaluable contribution of Eva Štolbová, the writer's friend, who recorded the recollections of crucial moments in the man's life (his studies in Prague and in Paris; the involvement in the Slovak National Uprising; his shift to Communism and rift with the doctrine; his complicated relationship to the Church; adding his signature on Charter 77; joining in political dissent; etc.). The underlying theme in the text is the human desire for freedom and the topos of love in different forms, namely those of carnal and metaphysical love. Thus by enhancing 20th-century Slovak prose through lyricism and intellectualism, Tatarka made an overall contribution to constituting the philosophical-meditative line of thought connected with analytical perception of the world.