Štatút komparatistiky v slovenskej literárnej vede

Príspevok je zameraný na stručnú charakteristiku vývinu slovenskej literárnovednej komparatistiky. Stredobodom pozornosti sú metodologické princípy z obdobia šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ako ich predovšetkým pod vplyvom ruských formalistov a J. Mukařovského vo svojej teórii nastolil D. Ďurišin. Dôležité je zistenie, že na Slovensku nešlo ani v ďalšom vývine o vybudovanie autonómnej vedeckej disciplíny, ale o viac-menej integrálne spojenie historických a kritických koncepcií, s prvoradým zreteľom na potreby národnej literatúry. V takomto interdisciplinárnom priestore, ktorý sa v dnešných časoch v zmysle vítaného oživenia otvára aj do budúcnosti, sa naďa-lej rozvíja recepčná aktivita u väčšiny starších slovenských bádateľov, založená na viacrozmernom výskume medziliterárnych vzťahov a súvislostí.

The paper is a short characteristics of the development of Slovak comparative literary studies. It focuses on the methodological principles of the 1960s and 1970s as they were established by Dionýz Ďurišin mainly under the influence of Russian formalists and Jan Mukařovský. It is important to note that in Slovakia the development of an autonomous discipline was not the main concern. Slovak literary studies were rather interested in an integral combination of historical and critical concepts with the focus on the needs of the national literature. In such an interdisciplinary space, which is also open in the future in the sense of welcome revival, the reception activity of Slovak scholars is still flourishing, based on a multidimensional research of interliterary relations.