(Ne)vyslovené hľadania východísk moderného človeka vo veršoch Anny Karolíny Dováľovej

Príspevok sa zaoberá básnickou tvorbou Slovenky zo súčasného rumunského Nadlaku; analyzuje básnické výpovede Anny Karolíny Dováľovej. Interpretačnou metódou sonduje nielen motívy či básnické výrazové prostriedky autorky, ale aj jej ostatné individuálne (subjektívne) lyrické výpovede, ktoré sa v rôznych formách a podobách objavujú v doposiaľ publikovaných štyroch samostatných básnických zbierkach. Pri jednotlivých pohľadoch sa (v určitom zmysle slova) uplatňuje cyklický princíp interpretácie, zreteľne charakteristický (aj) pri rozbore tvorby národnostného autora. Ono vychádza zo špecifík vlastného chronotopu menšinára, avšak všeobecným cieľom týchto interpretácií, ale aj autorského subjektu (ktorý je v pozícii akoby totum pro parte ľudskej spoločnosti), je vojsť do odpradávna platných komnát univerzálnosti básnickej existencie ako takej. V pozadí faktu, že poetka vo svojich veršoch inklinuje viac-menej k univerzálnosti (a nie k regionálnemu princípu či aspektu), chrbtovou kosťou príspevku je identifikácia a interpretácia týchto vyslovených, ale aj nevyslovených atribútov celospoločenskej platnosti.

The objective contribution deals with the poetical creation of a Slovak from the contemporary Romanian Nadlak. It analyses Anna Karolína Dováľová's poetic testimonies. It not only explores the poetess 's themes or poetic phraseology with methods of interpretation, but also her other individual (subjective) lyrical statements, which appear in various forms and manifestations in previously published four poetry collections. At an individual glance (in the literal sense) the cyclic principle of interpretation applies, which is clearly characteristic when analysing the works of this ethnic minority poetess, too. It sets off from its own specific chronotope of ethnic minority. However, the general objective of the interpretation, as well as the person of the author (which is quasi totum pro parte of the human society) is to enter into the ever existing chambers of universality of poetic existence as such. In the background of the fact that the poetess in her poetry has an inclination towards more or less to universality (and not towards the regional principle or aspect) the backbone of this contribution is the identification and interpretation of these spoken and also unspoken attributes of society-wide validity.