Technológia hrnčiarskej výroby a porovnanie surovín neolitickej a eneolitickej keramiky zo Zemplínskych Kopčian, okres Michalovce

Zo získaných výsledkov mineralogicko-petrografického štúdia bukovohorskej a badenskej keramiky zo Zemplínskych Kopčian bolo možné charakterizovať provenienciu keramických surovín, identifikovať spôsob výroby keramiky a definovať teplotu výpalu. Ako keramické suroviny boli využité fluviálne sedimenty v okolí Zemplínskych Kopčian. V prípade bukovohorskej keramiky bola surovina upravená ostrením, zatiaľ čo badenská keramika ostrená nebola. Fluidálna štruktúra odráža spôsob výroby keramiky oboch kultúr voľnou rukou, pričom mohlo prísť k použitiu viacerých techník. Teplota výpalu bola identifikovaná na základe prítomnosti zuhoľnatenej organickej hmoty a optického charakteru matrix. V prípade bukovohorskej keramiky dosahovala teplota výpalu hodnoty 500–600 °C a v prípade badenskej keramiky 600–700 °C.

The results of mineralogical and petrographic investigations on ceramic fragments from the Bükk and Baden Cultures from Zemplínské Kopčany have enabled determination of the provenance of the ceramic raw materials, as well as the modelling techniques and firing conditions. Fluvial sediments from the nearest surroundings of Zemplínské Kopčany were used as a source of plastic raw material. The fragments of ceramics of the Bükk Culture were purposefully tempered with organic temper, whereas naturally tempered clay paste was used for the modelling of ceramics of the Baden Culture. The identified fluidal structure suggests hand modelling techniques. The firing temperature was inferred from the presence of charred organic temper and the optical character of the matrix. The firing temperature of the Bükk Culture ceramics was between 500–600 °C, while that of the Baden Culture ceramics was between 600–700 °C.