K problému žánru slovenskej renesančnej balady

Renesančná balada Naša pani kňahne (Naša pani kňažná) (prelom 15. a 16. storočia) z hľadiska vývinu slovenskej ľudovej balady prekonala prvotnú naivno-epickú fázu a blíži sa k epicko-psychologickému poňatiu témy. Postúpila ďalej od stredovekého idealizovaného typizovania, ale úplne sa ho nevzdáva. Vernosť žien v stredovekých rytierskych románoch dosahovala stupeň sakrálna, kým postava panej v balade s týmto typom nekorešponduje, ale ani sa neodhodlá k činu − jej vzbura ostáva v emočnom vyznaní túžby po inom manželovi. Práve v renesančnom období sa na našom území rozvíjala kurtoázna lyrika, ktorú reprezentujú i zápisy ôsmich piesní v Kódexe Jána Fanchaliho Jóba z rokov 1595−1608 a ktorá svedčí o emancipácii ľúbostného citu. Okrem obvyklých prostriedkov pre ľudovú slovesnosť (dialógy, strofický paralelizmus, symboly, pronominálne epitetá) baladu Naša pani kňahne charakterizuje špecifický vzťah ku kurtoáznej lyrike, rytierskemu románu, ale i náznaky psychologizácie, veľkoleposť v apostrofách a pôvabná renesančná poetika. Pokladáme ju za slovenský solitér, spôsobilý svedčiť o otvorenosti, premene i uzavretosti baladického žánru.

In terms of the Slovak folk ballad development, the Renaissance ballad Naša pani kňahne (Our Ladyship) (turn of the 15th and 16th century) overcame the initial naive epic stage and approached the epic psychological notion of topic. It progressed from the medieval idealized typification, but it didn't give it up completely. Women's fidelity in medieval chivalric novels reached sacral level. However, the lady figure in the ballad doesn't correspond with this type. She doesn't act, but her rebellion reveals in emotional confession of the desire for different husband. Courtly poetry developed in our region in the Renaissance era; it's represented by the records of eight songs in Jan Fanchali Job's Codex from the years 1595−1608, which speaks of the emancipation of love. Besides the usual resources for folk literature (dialogues, strophic parallelism, symbols, pronominal epithets), ballad Naša pani kňahne is characterized by the specific relationship to courtly lyricism and chivalric novel, but also by the signs of psychologization, the magnificence of the apostrophes and the graceful Renaissance poetics. This ballad is considered to be the Slovak solitaire that reflects explicitness, alteration and implicitness of the ballad genre.