Název: Umelecky býva človek : advenant ako herec vo filozofii Clauda Romana
Variantní název:
- Artistically man dwells : advenant as an actor in the philosophy of Claude Romano
Zdrojový dokument: Pro-Fil. 2022, roč. 23, č. 1, s. 43-56
Rozsah
43-56
-
ISSN1212-9097 (online)
Trvalý odkaz (DOI): https://doi.org/10.5817/pf22-1-21308
Trvalý odkaz (handle): https://hdl.handle.net/11222.digilib/digilib.76780
Type: Článek
Jazyk
Licence: CC BY-NC-ND 4.0 International
Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.
Abstrakt(y)
Štúdia interpretuje udalostnú hermeneutiku francúzskeho fenomenológa Clauda Romana, ktorú postuloval v publikáciách Udalosť a svet, Udalosť a čas a Tam je, a to cez prizmu umeleckej skúsenosti. Štúdia si kladie za cieľ interpretovať pojmy ako udalosť, advenant, ex-per-iancia, rekonfigurácia a ničota a poukázať na ich súvislosť s umením. Pracovná téza je: Advenant býva umelecky. Cieľom štúdie tak nie je len analýza a pred-stavenie Romanovho diela, ale aj vyzdvihnutie tendencií smerujúcich k chápaniu udalosti a advenanta v umeleckých kontúrach. Štúdia preto analyzuje autorov kontext, ktorý tvorí fenomenologická hermeneutika, predovšetkým diela Martina Heideggera a Henriho Maldineya. V súvislosti s rekonfiguratívnym aspektom advenantovho bytia sa v štúdii stáva ústredným konceptom pojem figúry, z ktorého následne vyplýva problém herectva.
The study interprets the event hermeneutics of the French phenomenologist Claude Romano, which he postulated in the publications Event and World, Event and Time and There Is, through the prism of artistic experience. The study aims to interpret concepts such as event, advenant, ex-per-ience, reconfiguration and nothingness and point out their connection with art. The working thesis is: The advenant lives artistically. The aim of the study is not only to analyse and present Romano's work, but also to highlight the tendencies leading to the understanding of the event and the advenant in artistic contours. For this reason, the study tries to analyse the authors' context, which consists of phenomenological hermeneutics, especially the works of Martin Heidegger and Henri Maldiney. In connection with the reconfigurative aspect of the advenant's being, the central concept of the study becomes the concept of a figure, which follows the problem of acting.
Note
Tento príspevok vznikol na Filozofickom ústave SAV, v.v.i. Bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe projektu APVV-20-0137 Filozofická antropológia v kontexte súčasných kríz symbolických štruktúr.
Reference
[1] Deleuze, G. (2013): Logika smyslu, Karolinum.
[2] Fisher-Lichte, E. (2003): Dejiny drámy, Divadelný ústav.
[3] Heidegger, M. (1993): Básnicky bydlí člověk, OIKOYMENH.
[4] Heidegger, M. (2018): Bytie a čas, OIKOYMENH.
[5] Heidegger, M. (2017): Nač básníci, OIKOYMENH.
[6] Heidegger, M. (2000): O humanismu, Ježek.
[7] Heidegger, M. (s. a.): Zdroj umeleckého diela, prel. F. Novosád. Samizdat.
[8] Heidegger, M. (2004): Věda, technika a zamyšlení, OIKOYMENH.
[9] Lorauxová, N. (2020): Truchlící hlas, Malvern.
[10] Maldiney, H. (2015): Náčrt fenomenológie umenia, in Sucharek, P. (ed.) Fenomenológia stretnutia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 116–160.
[11] Maldiney, H. (1994): Esquisse d'une phénoménologie de l'art, in Escoubas, E. – Giner, B. (eds.) L'art au regard de la phénoménologie, Presses Universitaires du Mirail, 195–150.
[12] Maldiney, H. (2003): Art et existence, Klincksieck.
[13] Merleau-Ponty, M. (1966): Sens et non-sens, Les Éditions Nagel.
[14] Prášek, P. (2019): Existence a ontologická hra událostí, Filosofický časopis 67 (3) 403–420.
[15] Romano, C. (2014): Event and time, Fordham University Press.
[16] Romano, C. (2009): Event and world, Fordham University Press.
[17] Romano, C. (2003): Il y a, PUF.
[18] Romano, C. (1999): L’événement et le monde, PUF.
[19] Romano, C. (2012): L’événement et le temps, PUF.
[20] Romano, C. (2016): There is, Fordham University Press.
[21] Sucharek, P. (2020): Udalosť, prázdno, otvorenie. Prešovská univerzita v Prešove.
[2] Fisher-Lichte, E. (2003): Dejiny drámy, Divadelný ústav.
[3] Heidegger, M. (1993): Básnicky bydlí člověk, OIKOYMENH.
[4] Heidegger, M. (2018): Bytie a čas, OIKOYMENH.
[5] Heidegger, M. (2017): Nač básníci, OIKOYMENH.
[6] Heidegger, M. (2000): O humanismu, Ježek.
[7] Heidegger, M. (s. a.): Zdroj umeleckého diela, prel. F. Novosád. Samizdat.
[8] Heidegger, M. (2004): Věda, technika a zamyšlení, OIKOYMENH.
[9] Lorauxová, N. (2020): Truchlící hlas, Malvern.
[10] Maldiney, H. (2015): Náčrt fenomenológie umenia, in Sucharek, P. (ed.) Fenomenológia stretnutia, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 116–160.
[11] Maldiney, H. (1994): Esquisse d'une phénoménologie de l'art, in Escoubas, E. – Giner, B. (eds.) L'art au regard de la phénoménologie, Presses Universitaires du Mirail, 195–150.
[12] Maldiney, H. (2003): Art et existence, Klincksieck.
[13] Merleau-Ponty, M. (1966): Sens et non-sens, Les Éditions Nagel.
[14] Prášek, P. (2019): Existence a ontologická hra událostí, Filosofický časopis 67 (3) 403–420.
[15] Romano, C. (2014): Event and time, Fordham University Press.
[16] Romano, C. (2009): Event and world, Fordham University Press.
[17] Romano, C. (2003): Il y a, PUF.
[18] Romano, C. (1999): L’événement et le monde, PUF.
[19] Romano, C. (2012): L’événement et le temps, PUF.
[20] Romano, C. (2016): There is, Fordham University Press.
[21] Sucharek, P. (2020): Udalosť, prázdno, otvorenie. Prešovská univerzita v Prešove.