Viedenská arbitráž a jej dopad na poľnohospodárstvo na južnom území Slovenska

Název: Viedenská arbitráž a jej dopad na poľnohospodárstvo na južnom území Slovenska
Variantní název:
  • Vienna Award and its impact on agriculture in the southern territory of Slovakia
Zdrojový dokument: Studia historica Brunensia. 2024, roč. 71, č. 1, s. 51-69
Rozsah
51-69
  • ISSN
    1803-7429 (print)
    2336-4513 (online)
Type: Článek
Jazyk
Jazyk shrnutí
Přístupová práva
otevřený přístup
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
The territory of Slovakia, during the period when it was part of Hungary, was considered a food storehouse, which was in charge of procuring the majority of food supplies for the country. Nothing about this changed even during the existence of the interwar Czechoslovak Republic, in which the southern part of Slovakia was the republic's "granary". The situation in the agrarian area significantly worsened with the adoption of the arbitration decision, on the basis of which the southern territory of Slovakia was ceded to Hungary. The paper focuses on the research of the agricultural situation in the period of the post-arbitration decision in the southern border areas of Slovakia and at the same time in the ceded territory of Hungary. The aim of the paper is to research the effects of the Vienna Arbitration on agriculture in the mentioned territories and, subsequently, on stabilization of the situation in the period from November 2, 1938 to March 14, 1939.
Reference
[1] Slovenský národný archív, fond Ministerstvo hospodárstva

[2] Štátny archív Banská Bystrica, pracovisko archív Rimavská Sobota, fond Okresný úrad Hnúšťa

[3] Štátny archív Nitra, pracovisko archív Nitra, fond Nitrianska župa III. (1939) 1940–1945

[4] Štátny archív Nitra, pracovisko archív Nitra, fond Komárňanská župa III. 1938–1945

[5] Štátny archív Nitra, pracovisko archív Nitra, fond Oblastné žandárske veliteľstvo v Nitre 1939–1945

[6] Baka, Igor (2010): Politický systém a režim Slovenskej republiky v rokoch 1939–1940, Bratislava.

[7] Bauch, Vlastislav (1958): Poľnohospodárstvo za Slovenského štátu, Bratislava.

[8] Cambel, Samuel (1996): Slovenská dedina (1938–1944), Bratislava.

[9] Demo, Milan – Bielek, Pavol (2001): Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku, Nitra.

[10] Gaučík, Štefan (2014): Začleňovanie peňažných ústavov na južnom Slovensku do maďarského bankového systému v rokoch 1938–1945, in: František Chudják – Ľudovít Hallon (edd.): Centrálne bankovníctvo v stredoeurópskom priestore, Bratislava, s. 112–129.

[11] Gaučík, Štefan (2019): Magyar szövetkezeti reintegráció a felvidéki területeken (1938–1943), in: Múltunk 64, s. 151–181.

[12] Gaučík, Štefan (2022): A felvidéki pénzintézetek integrációja a magyarországi bankrendszerbe az első bécsi döntés után, in: Tamás Filep – György Gszerbhorváth (edd.): PALIMPSZESZTUS, Budapešť, s. 311–328.

[13] Hallon, Ľudovít (1995): Industrializácia Slovenska 1918–1938 (Rozvoj alebo úpadok?), Bratislava.

[14] Hallon, Ľudovít (2010): Zmeny orientácie hospodárskej politiky na Slovensku 1938–1939 a vznik Slovenského štátu, in: Valerián Bystrický (ed.): Rozbitie alebo rozpad?: historické reflexie zániku Česko-slovenska, Bratislava, s. 174–190.

[15] Hetényi, Martin (2008): Slovensko-maďarské pomedzie v rokoch 1938–1945, Bratislava.

[16] Martuliak, Pavol (1995): Stopäťdesiat rokov slovenského družstevníctva 1845–1995, Nitra.

[17] Mičko, Peter (2008): Hospodárske problémy a podnikové špecifiká vybraných regiónov stredného Slovenska v rokoch 1918–1938, Banská Bystrica.

[18] Mičko, Peter (2011): Následky Viedenskej arbitráže na činnosť Továrne na papier, účastinná spoločnosť Slavošovce, in: Ján Mitáč (ed.): Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938–1945, Bratislava, s. 249–262.

[19] Mičko, Peter (2014): Hospodárska politika Slovenského štátu, Krakov.

[20] Mičko, Peter – Martuliak, Pavol (2019): Poľnohospodárska politika, in: Ľudovít Hallon – Peter Mičko (edd.): Vzostup a pád hospodárskeho vývoja Slovenska 1942–1945, Bratislava, s. 148–162.

[21] Ristveyová, Katarína (2014): Migrácia Slovákov a Čechov z južného Slovenska po Viedenskej arbitráži (s dôrazom na región Žitného ostrova), in: Michal Šmigeľ – Pavol Tišliar a kol. (edd.): Migračné procesy Slovenska (1918–1948), Banská Bystrica, s. 229–247.

[22] Ristveyová, Katarína – Hruboň, Anton – Mitáč, Ján (2018): Prvá Viedenská arbitráž a Slovensko (medzinárodné súvislosti, výsledky a dôsledky), in: Radu MÂrza – Marek Syrný a kol. (edd.): Dve viedenské arbitráže (1938, 1940) z pohľadu slovenskej a rumunskej historiografie, Banská Bystrica, s. 12–25.

[23] Sabol, Miroslav (2009): Modernizácia alebo úpadok? Slovenský roľník v zrkadle techniky v rokoch 1938–1945, in: Forum historiae 3, s. 175–181.

[24] Sabol, Miroslav (2011): Dopad Viedenskej arbitráže na poľnohospodárstvo, priemysel a infraštruktúru na južnom Slovensku, in: Ján Mitáč (ed.): Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938–1945, Bratislava, s. 217–232.

[25] Sallai, Gergely (2009): A határ megindul... – A csehszlovákiai magyar kisebbség és Magyarország kapcsolatai az 1938–1939. évi államhatár-változások tükrében, Budapešť.

[26] Štatistická ročenka ČSR (1938), Praha.

[27] Státní úřad statistický (1935): Sčítání zemědělských závodů v republice Československé podle stavu dne 27. května 1930, Praha.

[28] Tilkovszky, Lóránt (1967): Revízió és nemzetiség politika Magyarországon 1938–1941, Budapešť.

[29] Tilkovszky, Loránt (1972): Južné Slovensko v rokoch 1938–1945, Bratislava.

[30] Tišliar, Pavol (2010): Sčítanie ľudu roku 1940, in: Peter Sokolovič (ed.): Život v Slovenskej republike: Slovenská republika 1939–1945 očami mladých historikov 9, Bratislava.

[31] Vietor, Martin (1968): Dejiny okupácie južného Slovenska 1938–1945, Bratislava.