Cirkulácia sakrálneho v profánnom : topos mesta

Štúdia načrtáva problematiku toposu mesta ("polis") v literárnom priestore. Zameriava sa na poéziu súčasných slovenských básnikov s ohľadom na predpoklad cirkulácie sakrálneho v profánnom. Charakteristickou črtou poézie mladých autorov, narodených v osemdesiatych rokoch 20. storočia, je racionalizmus, pocity sociálneho vyhnanstva a odcudzenosti, potlačenie zmyslovosti a emocionality a vytváranie systému jazykových zrkadiel v rámci textu aj metatextu, kde sa fragmenty básne odvolávajú na výtvarné artefakty, citácie, sociálne či biblické javy a formulácie a mnohé ďalšie a spoločne vytvárajú postmodernú štruktúru jazykových odkazov. Logos však nesie v sebe štruktúru cirkulácie sakrálneho v profánnom ako mriež-ku, ktorá pôsobí.

The study represents an outline of the issue "topos of the city" ("polis") in literary space. It focuses on the poetry of contemporary Slovak poets with regard to the circulation of the sacred in the profane. A characteristic fea-ture of poetry written by young artists born in the 1980s is rationalism, feelings of social exile and alienation, suppression of sensuality and emotion and the creation of language mirrors within the text and metatexts where fragments of poems refer to artifacts, quotes, biblical or social phenomena and the formulation and many others and together form a postmodern structure of language references. Logos, however, carries the structure of circulation of the sacred in the profane as a grid which operates.