"Nezakontextovanosť" človeka v živote : poetika totálneho realizmu a bratislavské hudobné projekty Egona Bondyho

Odchod Egona Bondyho z Čiech do Bratislavy môže byť vnímaný ako politický exil, no jeho tvorba vrátane hudobných projektov svedčí o tom, že išlo len o ďalší prejav jeho celoživotného pocitu permanentnej cudzosti vo svete a nezakontextovanosti v živote. S tvorbou Bondyho sa spája poetika totálneho realizmu, vyjadrovaná jazykovými prostriedkami irónie, cynizmu a nezinteresovanosti. Jeho neskoré prozaické texty, tak ako i texty k hudobným projektom, na ktorých pracoval v Bratislave, sú však v skutočnosti odlišné. Sú presýtené etickými apelmi a jednoznačne vyjadrenými hodnotiacimi postojmi. Takýto poetický výraz nezodpovedá interpretácii totálneho realizmu, práve naopak, možno ho považovať za jeho negáciu.

Egon Bondy's move from the Czech Republic to Bratislava can be perceived as a political exile, but his creations, including the musical projects, testifies to the fact that it was just another manifestation of his lifelong sense of permanent alienation in the world and contextlessness in life. Bondy's creations are intrinsically linked with the poetry of total realism, expressed by linguistic means of irony, cynicism and apathy. However, his late prose and the texts to the music projects he was working on in Bratislava are in fact different. They are saturated with ethical appeals and unambiguous evaluative attitudes. Such a poetic stance does not represent the poetic expression of total realism, on the contrary, it can be seen as its negation.