Obraz slovenských a českých dobových pomerov v Záborského Faustiáde

V príspevku sa venujeme obrazu česko-slovenských vzťahov a dobových pomerov v diele Jonáša Záborského Faustiáda. Otvára sa tu priestor pre uvažovanie nad nejednotnosťou slovenského a českého národného hnutia v 19. storočí, ktorá je dôsledkom narastajúcich objektívnych najmä spoločenských, politických a nemenej kultúrnych rozdielov oboch národností. Jonáš Záborský je, naopak, predstaviteľom tendencie zbližovania českého a slovenského obrodenia a chce ho potvrdiť i jazykovo – návratom Slovákov k používaniu českého jazyka. Tieto názory pretavuje aj do umeleckých obrazov vo Faustiáde, preto ju možno vnímať, okrem iného, aj ako kritiku dobového zápasu o národnú identitu Slovanov. Autorovými poetickými zbraňami sa v tejto snahe stáva irónia, satira a paródia. Zosmiešňuje celkový stav spoločnosti, preceňovanie určitého typu umeleckej spisby, kritikov jeho poézie a vôbec akoby celé umelecké generačné snaženie. Zameriavame pozornosť na tie momenty z Faustiády, ktoré dokumentujú autorove názory a znalosť česko-slovenských vzťahov.

In the report we present the image of Czechoslovak relationships in the work of Jonáš Záborský Faustiáda. There is opened space for the reflection about the inconsistency of Slovak and Czech national movement in the 19th century that is the consequence of objective, especially social, political and cultural differences of both nationalities. Jonáš Záborský, on the other side, is the representative of the tendency to make Slovak and Czech resurrection closer and he wants to confirm it linguistically by return of Slovak to Czech language. He uses these opinions in the artistic images of Faustiáda therefore we can consider it, inter alia, as the critique of the contemporary struggle for Slavs national identity. The irony and satire becomes the poetic weapons of the author. He ridicules absolute state of the society, the overestimating of the particular type of artistic literature, the critics of his poetry and whole generation effort at all. We devote our attention to the moments in Faustiáda that document the author's opinions and understanding of Czechoslovak relationships.