Title: Južné podhradie Bratislavského hradu : kapitoly z dokumentácie architektonických reliktov Vydrice
Variant title:
- An Extramural Settlement South of Bratislava Castle : sections from the documentation of the Vydrica architectural relics
- Die südliche Vorburg der Burg Bratislava : Kapitel aus der Dokumentation architektonischer Relikte von Vydrica (Weidritz, Wödritz)
Source document: Archaeologia historica. 2012, vol. 37, iss. 2, pp. 357-378
Extent
357-378
-
ISSN0231-5823 (print)2336-4386 (online)
Stable URL (handle): https://hdl.handle.net/11222.digilib/128264
Type: Article
Language
Summary language
License: Not specified license
Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.
Abstract(s)
V súvislosti so zámerom znovu zastavať južné podhradie Bratislavského hradu bol v rokoch 2007–2008 realizovaný aj architektonicko-historický a umelecko-historický výskum reliktov zaniknutých architektúr. Územie bolo totálne asanované v 60. rokoch 20. storočia v nadväznosti na prístupové komunikácie a výstavbu Nového mosta (mosta SNP) cez Dunaj. Dokumentácia a vyhodnotenie na základe precízneho geodetického zamerania územia a jednotlivých reliktov prinieslo celý rad doteraz neznámych skutočností. Bázu výskumu podporilo aj archívno-historické bádanie. Okrem fragmentov jednotlivých vývojových fáz meštianskych domov, kúrií, pevnostných stavieb na terénnych terasách boli odkryté aj podzemné ľadovne, resp. cisterny. Zistené rozmerné skalné priestory, vysekané do hmoty hradného brala, prechádzali adaptáciou od gotiky až do prelomu 18. a 19. storočia, keď v nich nachádzame aj úpravy tehlou, signovanou razidlom slobodomurárskej lóže. Fragmenty výstavby z časového rozpätia 13. až 1. polovice 20. storočia majú významnú výpovednú hodnotu v kontexte urbanistického vývoja Bratislavy a osobitostí lokality. Výsledky výskumu sú spracované v textovej fotografickej a grafickej časti a v digitalizovanom súbore.
Proposed modern building development in the south extramural settlement below Bratislava Castle necessitated architectural, historical and art-history research in 2007–2008. The area has already been substantially modified in the 1960s in the course of the construction of new communications and the New Bridge across the Danube. A precise geodetic survey of the area and the individual architectural relics led to the collection of a vast amount of documentation, followed by its assessment. The research also drew upon archival sources. In addition to the remains of the individual development phases of burgher houses, curias and fortification structures on terrain terraces and underground ice rooms (cisterns) were revealed. These large spaces, cut into the rock under the castle, were nearly continuously modified between the Gothic period and around the end of the 18th century, when they were used by a freemasonic lodge (confirmed by bricks with freemasonic stamps). Relics from the period between the 13th century and the first half of the 20th century are particularly important in the context of the urban development of Bratislava and the location. The outcomes of the research have been processed in textual, photographic and graphic forms, as well as in a digital file.
References
[1] BADA, D. a kol., 2008: Bratislava. Minulosť a budúcnosť. Bratislava.
[2] BALÁŽ, A., 2007: Hriešna Vydrica. Bratislava.
[3] BAXA, P.–FERUS, V., 1988: Bratislava – Podhradské mesto. In: Pracovný seminár o urbanistickom vývoji Bratislavy v stredoveku. Interná tlač Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, rkp. ulož. v dokumentácii Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, inv. č. 4397.
[4] BAXA, P.–FERUS, V., 2008: Bratislava – prvá polovica 13. storočia. In: Bada, D. a kol., Bratislava. Minulosť a budúcnosť, plán č. 2. Bratislava.
[5] BAXA, P.–FERUS, V.–KLINČOKOVÁ, K., 1989: Neznáma veža Vodnej veže v Bratislave? – Ein unbekannter Turmbau des Wasserturms in Bratislava?, AH 14, 161–169.
[6] BÉKEFI, R., 1892: A zirci, pilisi, pásztói és szent-gotthárdi cisterci apátságok története II. A pilisi apátság története 1541–1814. Pécs.
[7] BONČO, K.–ČOMAJ, J., 2010: Búranie Podhradia. Stavba Mosta SNP. Bratislava.
[8] BRATISLAVA, 1984: Bratislava Mateja Bela (Tibenský, J., ed.). Bratislava.
[9] BRATISLAVA BLOK č. 23/I, 1968–1971: Podrobný stavebno-historický výskum: Vydrica, Štuková, Zámocké schody. Spracovali: Puškárová, B. K.–Nosáľová, I.–Floreková, V.–Ladovanová, V.–Husovská, Ľ.– Paulusová, S. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, rkp. ulož. v Archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave pod: Bloky, bez inv. č.
[10] BRATISLAVA BLOK č. 23/II, 1968–1971: Podrobný stavebno-historický výskum: Židovská, Vydrica, Štuková, Vodný vrch, Zámocké schody. Spracovali: Puškárová, B. K.–Nosáľová, I.–Floreková, V.–Ladovanová, V.–Husovská, Ľ.– Paulusová, S., Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, rkp. nestránkovaný, ulož. v Archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave pod: BLOKY, bez inv. č. FIALA, A.–PLACHÁ, V.–VALLAŠEK, A., 1967: Bratislavská vodná veža. Doterajšie výsledky výskumu. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave III, 41–58. Bratislava.
[11] FIALA, A.–ŠULCOVÁ, J.–KRÚTKY, P., 1995: Bratislavský hrad. Bratislava.
[12] FERUS, V., 1986: Stavebno-historický vývoj areálu Vodnej veže. In: Klinčoková, K.–Ferus, V.–Kamenická, V., Výskumná správa zo stavebno-historického výskumu lokality Bratislava – Vodná veža, 20–45, rkp. ulož. v archíve Mestského ústavu pamiatkovej ochrany v Bratislave, inv. č. V 552.
[13] HOLÁK, J., 1969: Topografia bratislavského Podhradia v 18. a 19. storočí. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave IV, 57–100. Bratislava.
[14] HORVÁTH, V., 1990. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava.
[15] HRADSKÁ, K., 2005: Slobodomurárske lóže v Bratislave. Bratislava.
[16] HUDÁKOVÁ, H., 1978: Hospodársky rozmach slobodného kráľovského mesta. In: Dejiny Bratislavy (Horváth, V.–Lehotská, D.–Pleva, J., edd.), 63–67. Bratislava.
[17] JANKOVIČ, V., 1971: Z dejín bratislavského Podhradia a mesta. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave VI, 11–30. Bratislava.
[18] KOVÁČ, D., 2005: Doslov. In: Hradská, K., Slobodomurárske lóže v Bratislave, 149–150. Bratislava.
[19] KLINČOKOVÁ, K.–FERUS, V., 1982: Stavebno-historický vývoj Vodnej veže v Bratislave. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 7 (Guldan, P., ed.), 109–132. Bratislava.
[20] KLINČOKOVÁ, K.–FERUS, V., 1989: Čiastková správa o stavebno-historickom vývoji Vodnej veže a predbežné výsledky komplexného pamiatkarskeho výskumu. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 11 (Guldan, P., ed.), 68–79. Bratislava.
[21] LEIXNER, A., 1979: Nález fragmentov gotickej omietkovej výzdoby. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave VIII–IX, 311–312. Bratislava.
[22] NOVÁK, J., 1964: K počiatkom Bratislavy-mesta. Sfragistická štúdia. In: Historica – Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave XV (Novák, J., ed.), 127–139. Bratislava.
[23] OBUCHOVÁ, V., 1985: Najstaršie továrne Bratislavy. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 8 (Guldan, P., ed.), 17–26. Bratislava.
[24] OBUCHOVÁ, V., 1998: Bývanie v Bratislave v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave X (Hýroš, P.–Janovíčková, M., edd.), 50–51. Bratislava.
[25] PERIPHERIA TERRENI: Peripheria Terreni Circa Arcem Regiam Posoniensem partim ad Exselsam Familiam Palffyanam, Titulo, partim vero ads Lib. reg. Civitatem Posoniensem Spectantis, plán ulož. v Archíve mesta Bratislavy pod č. 1330.
[26] PIFFL, A., 1967: Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia I. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave III (Kalesný, F., ed.), 197–236. Bratislava.
[27] PIFFL, A., 1969: Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia II. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave IV (Kalesný, F., ed.), 117–166. Bratislava.
[28] PIFFL, A., 1969a: Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia III. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave V (Kalesný, F., ed.), 23–62. Bratislava.
[29] PIFFL, A., 1972: Bratislava – Vodná veža, nálezová správa k 1. 2. 1972 spracovaná pre Mestskú správu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, pod č. j. 43/36-71-Šp., rkp. ulož. v archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, inv. č. 1556 V.
[30] PIFFL, A., 2007: Zápas o Bratislavský hrad, denník 1948–1972. Bratislava.
[31] POJTEK, V., 1941–1942: Budúce univerzitné mesta v Bratislave, Elán 12, č. 9, 7. Ústav pro českou literaturu AV ČR Digitální archiv Ústavu české literatury AV ČR, v. v. i., http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?-path=Elan12.1941-1942/9/7.png., cit. 12. 4. 2011.
[32] STIEBEROVÁ, M., 1977: Bratislavské Podhradie, Vlastivedný časopis 16, 53–62.
[33] STIEBEROVÁ, M., 1972: Z dejín bratislavského Podhradia od najstarších čias do konca 16. storočia, Vlastivedný časopis 26, 53–62.
[34] SÚPIS, 1967: Súpis pamiatok na Slovensku I (Kosová, M., ed.). Bratislava.
[35] ŠÁŠKY, L., 1987: Podhradie. In: Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov II (Karafiát, L., ed.), 191–203. Bratislava.
[36] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2007–2008: Vydrica, Bratislava, historické Podhradie, MPR. Architektonicko-historické a umelecko-historické vyhodnotenie reliktov architektúry. Zväzok I–IX. Textové, fotografické a grafické spracovanie a digitalizované súbory. Manažér akcie: F. Novota, investor Vydrica a.s. a Zillion, a.s., rkp. ulož. v archíve Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. Ba-08/1715-2/6970/Fe.
[37] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2011: Vydrica, ako ju nepoznáme. Niekoľko kapitol z dokumentácie architektonických reliktov. In: Historické štúdie k životnému jubileu Herty Tkadlečkovej. Acta historica Posoniensia XV (Daniš, M.–Nižňanský, E., edd.), 77–99. Bratislava.
[38] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2011: Stopy Vydrice, Pamiatky a múzeá 60, č. 2, 2–7.
[39] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2011a: K Podhradiu Bratislavy, Projekt LIII, č. 4–5, 102–106. Bratislava.
[40] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 1969: Príspevok k prieskumu bratislavského Podhradia. Kostol sv. Mikuláša. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave V (Kalesný, F., ed.), 63–73.
[41] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 1975: Bratislavský hrad v 9.–12. storočí. Bratislava.
[42] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 2004: Dóm sv. Martina v Bratislave. Archeologický výskum 2002–2003. Bratislava.
[43] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 2008: Južné podhradie Bratislavského hradu, Pamiatky a múzeá 57, č. 4, 43–47.
[44] TÓTH, D. a kol., 2007–2008: Vydrica. Zameranie a digitálne spracovanie riešeného územia a situácií. Systém Bpv. M 1:500, M 1:200. In: Ševčíková, Z., Vydrica, Bratislava, historické Podhradie, MPR. Architektonicko-historické a umelecko-historické vyhodnotenie reliktov architektúry. Zväzok I–IX. Textové, fotografické a grafické spracovanie a digitalizované súbory. Manažér akcie: F. Novota, investor Vydrica a.s. a Zillion, a.s., rkp. ulož. v archíve Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. Ba-08/1715-2/6970/Fe.
[45] VALLAŠEK, A.– PLACHÁ, V., 1972: Príspevok k osídleniu bratislavského Podhradia. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave VII (Kalesný, F., ed.), 71–81. Bratislava.
[46] VYČISLÍK, A., 1974: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava.
[47] ZÁVADOVÁ, K., 1974: Verný a pravý obraz slovenských miest a hradov, ako ich znázornili rytci a ilustrátori v XVI., XVII. a XVIII. storočí. Bratislava.
[2] BALÁŽ, A., 2007: Hriešna Vydrica. Bratislava.
[3] BAXA, P.–FERUS, V., 1988: Bratislava – Podhradské mesto. In: Pracovný seminár o urbanistickom vývoji Bratislavy v stredoveku. Interná tlač Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, rkp. ulož. v dokumentácii Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, inv. č. 4397.
[4] BAXA, P.–FERUS, V., 2008: Bratislava – prvá polovica 13. storočia. In: Bada, D. a kol., Bratislava. Minulosť a budúcnosť, plán č. 2. Bratislava.
[5] BAXA, P.–FERUS, V.–KLINČOKOVÁ, K., 1989: Neznáma veža Vodnej veže v Bratislave? – Ein unbekannter Turmbau des Wasserturms in Bratislava?, AH 14, 161–169.
[6] BÉKEFI, R., 1892: A zirci, pilisi, pásztói és szent-gotthárdi cisterci apátságok története II. A pilisi apátság története 1541–1814. Pécs.
[7] BONČO, K.–ČOMAJ, J., 2010: Búranie Podhradia. Stavba Mosta SNP. Bratislava.
[8] BRATISLAVA, 1984: Bratislava Mateja Bela (Tibenský, J., ed.). Bratislava.
[9] BRATISLAVA BLOK č. 23/I, 1968–1971: Podrobný stavebno-historický výskum: Vydrica, Štuková, Zámocké schody. Spracovali: Puškárová, B. K.–Nosáľová, I.–Floreková, V.–Ladovanová, V.–Husovská, Ľ.– Paulusová, S. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, rkp. ulož. v Archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave pod: Bloky, bez inv. č.
[10] BRATISLAVA BLOK č. 23/II, 1968–1971: Podrobný stavebno-historický výskum: Židovská, Vydrica, Štuková, Vodný vrch, Zámocké schody. Spracovali: Puškárová, B. K.–Nosáľová, I.–Floreková, V.–Ladovanová, V.–Husovská, Ľ.– Paulusová, S., Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, rkp. nestránkovaný, ulož. v Archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave pod: BLOKY, bez inv. č. FIALA, A.–PLACHÁ, V.–VALLAŠEK, A., 1967: Bratislavská vodná veža. Doterajšie výsledky výskumu. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave III, 41–58. Bratislava.
[11] FIALA, A.–ŠULCOVÁ, J.–KRÚTKY, P., 1995: Bratislavský hrad. Bratislava.
[12] FERUS, V., 1986: Stavebno-historický vývoj areálu Vodnej veže. In: Klinčoková, K.–Ferus, V.–Kamenická, V., Výskumná správa zo stavebno-historického výskumu lokality Bratislava – Vodná veža, 20–45, rkp. ulož. v archíve Mestského ústavu pamiatkovej ochrany v Bratislave, inv. č. V 552.
[13] HOLÁK, J., 1969: Topografia bratislavského Podhradia v 18. a 19. storočí. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave IV, 57–100. Bratislava.
[14] HORVÁTH, V., 1990. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava.
[15] HRADSKÁ, K., 2005: Slobodomurárske lóže v Bratislave. Bratislava.
[16] HUDÁKOVÁ, H., 1978: Hospodársky rozmach slobodného kráľovského mesta. In: Dejiny Bratislavy (Horváth, V.–Lehotská, D.–Pleva, J., edd.), 63–67. Bratislava.
[17] JANKOVIČ, V., 1971: Z dejín bratislavského Podhradia a mesta. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave VI, 11–30. Bratislava.
[18] KOVÁČ, D., 2005: Doslov. In: Hradská, K., Slobodomurárske lóže v Bratislave, 149–150. Bratislava.
[19] KLINČOKOVÁ, K.–FERUS, V., 1982: Stavebno-historický vývoj Vodnej veže v Bratislave. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 7 (Guldan, P., ed.), 109–132. Bratislava.
[20] KLINČOKOVÁ, K.–FERUS, V., 1989: Čiastková správa o stavebno-historickom vývoji Vodnej veže a predbežné výsledky komplexného pamiatkarskeho výskumu. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 11 (Guldan, P., ed.), 68–79. Bratislava.
[21] LEIXNER, A., 1979: Nález fragmentov gotickej omietkovej výzdoby. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave VIII–IX, 311–312. Bratislava.
[22] NOVÁK, J., 1964: K počiatkom Bratislavy-mesta. Sfragistická štúdia. In: Historica – Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave XV (Novák, J., ed.), 127–139. Bratislava.
[23] OBUCHOVÁ, V., 1985: Najstaršie továrne Bratislavy. In: Pamiatky a príroda Bratislavy 8 (Guldan, P., ed.), 17–26. Bratislava.
[24] OBUCHOVÁ, V., 1998: Bývanie v Bratislave v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave X (Hýroš, P.–Janovíčková, M., edd.), 50–51. Bratislava.
[25] PERIPHERIA TERRENI: Peripheria Terreni Circa Arcem Regiam Posoniensem partim ad Exselsam Familiam Palffyanam, Titulo, partim vero ads Lib. reg. Civitatem Posoniensem Spectantis, plán ulož. v Archíve mesta Bratislavy pod č. 1330.
[26] PIFFL, A., 1967: Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia I. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave III (Kalesný, F., ed.), 197–236. Bratislava.
[27] PIFFL, A., 1969: Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia II. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave IV (Kalesný, F., ed.), 117–166. Bratislava.
[28] PIFFL, A., 1969a: Architektonický a stavebný vývin bratislavského Podhradia III. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave V (Kalesný, F., ed.), 23–62. Bratislava.
[29] PIFFL, A., 1972: Bratislava – Vodná veža, nálezová správa k 1. 2. 1972 spracovaná pre Mestskú správu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, pod č. j. 43/36-71-Šp., rkp. ulož. v archíve Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, inv. č. 1556 V.
[30] PIFFL, A., 2007: Zápas o Bratislavský hrad, denník 1948–1972. Bratislava.
[31] POJTEK, V., 1941–1942: Budúce univerzitné mesta v Bratislave, Elán 12, č. 9, 7. Ústav pro českou literaturu AV ČR Digitální archiv Ústavu české literatury AV ČR, v. v. i., http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?-path=Elan12.1941-1942/9/7.png., cit. 12. 4. 2011.
[32] STIEBEROVÁ, M., 1977: Bratislavské Podhradie, Vlastivedný časopis 16, 53–62.
[33] STIEBEROVÁ, M., 1972: Z dejín bratislavského Podhradia od najstarších čias do konca 16. storočia, Vlastivedný časopis 26, 53–62.
[34] SÚPIS, 1967: Súpis pamiatok na Slovensku I (Kosová, M., ed.). Bratislava.
[35] ŠÁŠKY, L., 1987: Podhradie. In: Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov II (Karafiát, L., ed.), 191–203. Bratislava.
[36] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2007–2008: Vydrica, Bratislava, historické Podhradie, MPR. Architektonicko-historické a umelecko-historické vyhodnotenie reliktov architektúry. Zväzok I–IX. Textové, fotografické a grafické spracovanie a digitalizované súbory. Manažér akcie: F. Novota, investor Vydrica a.s. a Zillion, a.s., rkp. ulož. v archíve Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. Ba-08/1715-2/6970/Fe.
[37] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2011: Vydrica, ako ju nepoznáme. Niekoľko kapitol z dokumentácie architektonických reliktov. In: Historické štúdie k životnému jubileu Herty Tkadlečkovej. Acta historica Posoniensia XV (Daniš, M.–Nižňanský, E., edd.), 77–99. Bratislava.
[38] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2011: Stopy Vydrice, Pamiatky a múzeá 60, č. 2, 2–7.
[39] ŠEVČÍKOVÁ, Z., 2011a: K Podhradiu Bratislavy, Projekt LIII, č. 4–5, 102–106. Bratislava.
[40] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 1969: Príspevok k prieskumu bratislavského Podhradia. Kostol sv. Mikuláša. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave V (Kalesný, F., ed.), 63–73.
[41] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 1975: Bratislavský hrad v 9.–12. storočí. Bratislava.
[42] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 2004: Dóm sv. Martina v Bratislave. Archeologický výskum 2002–2003. Bratislava.
[43] ŠTEFANOVIČOVÁ, T., 2008: Južné podhradie Bratislavského hradu, Pamiatky a múzeá 57, č. 4, 43–47.
[44] TÓTH, D. a kol., 2007–2008: Vydrica. Zameranie a digitálne spracovanie riešeného územia a situácií. Systém Bpv. M 1:500, M 1:200. In: Ševčíková, Z., Vydrica, Bratislava, historické Podhradie, MPR. Architektonicko-historické a umelecko-historické vyhodnotenie reliktov architektúry. Zväzok I–IX. Textové, fotografické a grafické spracovanie a digitalizované súbory. Manažér akcie: F. Novota, investor Vydrica a.s. a Zillion, a.s., rkp. ulož. v archíve Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. Ba-08/1715-2/6970/Fe.
[45] VALLAŠEK, A.– PLACHÁ, V., 1972: Príspevok k osídleniu bratislavského Podhradia. In: Bratislava. Spisy Mestského múzea v Bratislave VII (Kalesný, F., ed.), 71–81. Bratislava.
[46] VYČISLÍK, A., 1974: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava.
[47] ZÁVADOVÁ, K., 1974: Verný a pravý obraz slovenských miest a hradov, ako ich znázornili rytci a ilustrátori v XVI., XVII. a XVIII. storočí. Bratislava.