"Ani z duba ani zo skaly" (Apol. 34d3-4)

Platónov Sókratés v záverečnom príhovore pred hlasovaním o svojej vine či nevine sudcom pripomína, že má rodinu, ktorá zahŕňa dospievajúceho syna a dvoch malých chlapcov. Pritom odkazuje na verše z Homérovej Odyssey, aby poukázal na skutočnosť, že sa nenarodil "ani z duba ani zo skaly" (34d). Cieľom článku bude analyzovať a interpretovať zmysel uvedenej citácie v rámci Sókratovej argumentácie. V prvej časti sa autor sústredí na komparáciu Homérovho verša s jeho podobou v Platónovej Apológii. V druhej časti bude skúmať, akú stratégiu Sókratés sledoval tým, keď sa odvolal na uvedený verš. V záverečnej časti sa zameria na otázku, z akého dôvodu Platónov Sókratés cituje Homéra napriek svojmu predchádzajúcemu vyhláseniu, že básnici nedisponujú múdrosťou.

In the final speech before the vote on his guilt or innocence Plato's Socrates reminds the judge that he has a family including a teenage son and two small boys. In this case he refers to the verse of Homer's Odyssey to point out that he was not born "of an oak or a rock" (34d). The aim of the article is to analyze and interpret the meaning of that quote. The first part will focus on the comparison of Homer's verse with its form in Plato's Apology. In the second section I will examine what strategy Socrates followed when he made reference to that line. The final section will focus on the question why Plato´s Socrates quotes Homer despite his previous statement that poets do not have wisdom.