Funkcie motívu ŠtB v súčasnej slovenskej próze

Tajná služba v Československu v čase komunistickej totality, ktorej oficiálny názov znel Štátna bezpečnosť, bola zameraná predovšetkým proti tzv. vnútornému nepriateľovi. V praxi to znamenalo, že sledovala občanov štátu, prenasledovala každého, kto nesúhlasil s oficiálnou politikou a ideológiou, nevraviac o priamych odporcoch režimu. Ľudí s vlastným politickým názorom kriminalizovala. Poznačila osudy tisícov jednotlivcov i celých rodín. Autor v práci Funkcie motívu ŠtB v súčasnej slovenskej próze konštatuje, že motív komunistickej tajnej služby sa v slovenskej literatúre spred roku 1989 vyskytoval veľmi zriedka. Štúdia sa ťažiskovo venuje tomu, ako s týmito motívmi narába súčasná slovenská umelecké próza. Bokom ponecháva spomienkovú (nefiktívnu) literatúru. Všíma si predovšetkým diela Pavla Vilikovského, Daniely Kapitáňovej (alias Samka Táleho) a Antona Baláža.

The Czechoslovak secret service operating during the period of Socialism (1948–1989), whose official title was State Security, focused mainly on so-called internal enemies. In practice, this meant spying on the state's own citizens and going after — apart from outright dissidents — virtually everybody who disagreed with the state's policy and its ideology. People with their own opinions about politics were criminalized. Many people and families fell prey to it. In the given study, Functions of the State Security motif in contemporary Slovak prose, it is argued that the secret service was almost not mentioned in literature prior to 1989 and, if so, it was to be found sparsely in non-fiction and was viewed in positive terms. This study looks at contemporary Slovak fiction, excluding memoirs (regarded here as non-fiction). For this purpose, the works of Pavel Vilikovský, Daniela Kapitáňová (writing under the pseudonym Samko Tále), and Anton Baláž are examined.