Ľudové poviedky Čechov z rumunského Banátu

Ľudová slovesnosť je integrálnou súčasťou celospoločenského literárneho kontextu. Česká národnostná menšina v súčasnom Rumunsku, ktorá na tomto území už dvesto rokov žije vo forme enkláv, tiež vydala v epickej forme svedectvo o svojej existencii. Predmetný príspevok interpretačnou metódou sonduje práve túto oblasť krajanov z hľadiska tematiky, motívov i prozaických výrazových prostriedkov jednotlivých textov spomínanej proveniencie. Snaží sa poukázať na svojbytnosť a špecifickosť ľudových poviedok Čechov z rumunského Podunajska (teda z Banátu) so zreteľom na ich tradičnosť (ale aj istú variabilitu) a životaschopnosť v kontexte beletristického písomníctva 20. a 21. storočia.

Vernacular belles-lettres is an integral part of the society-wide literary context. The Czech national minority in contemporary Romania, which, in the form of enclaves, has been living in this area for two hundred years now, has also issued an epic form of testimony of its existence. The present contribution probes by the means of the interpretation method precisely this area of the expatriates in terms of themes, motifs and prosaic means of expression of individual texts from the referred provenance. It seeks to highlight the peculiarity and specificity of folk stories of the Czechs from the Romanian Danube (i.e. from Banat) with respect to their traditional character (but also some variability) and viability in the context of the belletristic literature of the 20th and 21st century.