Medzikultúrne rezonancie v súčasnej slovenskej literatúre

V súčasnej slovenskej literatúre je téma rozhrania regiónov a kultúr permanentne prítomná. V azda najvýraznejšej podobe sa uplatňuje tento tematizmus rozhrania, hranice a synkretizmu v tzv. karpatskej trilógii Maroša Krajňaka, najmä v jeho prozaickom debute Carpathia. Príspevok sa zaoberá žánrovými znakmi tejto prózy, uplatnenými naratívnymi stratégiami a podobami kategórií prozaického textu. Interpretácia si všíma vzťah priestoru a pamäti a transpozície medzi konkrétnym priestorovým významom regiónu a jeho ným kultúrnym zmyslom. Priestor má evokatívnu a asociatívnu schopnosť a stáva sa v Krajňakovej próze nositeľom pamäti. Ďalšou témou je vzťah, synkretizmus a rezonancia kultúr a ich dejín.

In the current Slovak literature, the theme of the contact of regions and cultures is permanently present. This theme in aesthetically relevant form appeared recently in the so-called Carpathian trilogy by Maroš Krajňak, especially in his prosaic debut Carpathia. The paper deals with the genre aspects featured in this prose, narrative strategies and the categories of the prosaic text. Article focuses a relationship of space and memory and transposition between the specific spatial meaning of the region and its cultural meaning. The space has evocative and associational abilities and becomes the memory. Another analysed topics are the relationship, syncretism and resonance of cultures and their history.