Literárna história rozpráva

Title: Literárna história rozpráva
Variant title:
  • Literary criticism narrates
Source document: Slavica litteraria. 2018, vol. 21, iss. 1, pp. 103-113
Extent
103-113
  • ISSN
    1212-1509 (print)
    2336-4491 (online)
Type: Article
Language
License: Not specified license
 

Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.

Abstract(s)
Predmet záujmu o osobnosť, tvorivý a kultúrny štatút výnimočnej osobnosti slovenských spoločenských dejín, o Štefana Krčméryho, sa spája so slovenskou literárnou históriou a so skutočnosťou, že sa záverečná časť jeho tvorivého a osobného života v päťdesiatych rokoch minulého storočia beletrizuje. Anton Baláž z poznania literárnej histórie vyňal časť Krčméryho života v neliterárnych súvislostiach. Do času a do vývinu umiestnená látka a tematika, v ktorej sa zložitým spôsobom dotýka politikum a umenie, história a život jednotlivca, sa pričinením Antona Baláža premieňa na syntézu komorne utváranú z detailov života umelca, z osudu jeho umeleckých textov a dotvára svedectvo o skutočnostiach, názvoch, realitách a kontextoch dobového kultúrneho a literárneho života. Takýto zámer nasledoval prozaik, keď vydal beletrizované svedectvo o osude života všestranného umelca o slovenskej literatúre v 20. storočí.
The subject of personal interest, the creative and cultural status of the outstanding personality of Slovak social history, about Štefan Krčméry, is connected with the Slovak literary history and the fact that the final part of his creative and personal life fades in the fifties of the last century. Anton Balage, from the knowledge of literary history, took part of Krčméry's life in non-literary contexts. In time and in development, a substance and subject in which the politics and art, the history and the life of the individual are touched, are transformed by Anthony Balage' s synthesis into a chamber-synthesis synthesized from the details of the artist's life, from the fate of his artistic texts and complements the testimony of the facts, realities and contexts of contemporary cultural and literary life. This was followed by the prose writer when he published a fictional testimony about the fate of the life of a versatile artist about Slovak literature in the 20th century.
References
[1] BALÁŽ, Anton: Povedz slovo čisté. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2017.

[2] BŽOCH, Jozef: Peripetie života samizdatovej autorky. Sme, 12. 3. 2010, s. 18.

[3] ČÚZY, Ladislav: Na pomedzí reality a literárnej fikcie. Knižná revue 27, 2017, č. 9, s. 21–22.

[4] CHMEL, Rudolf (ed.): Dejiny v dejinách. K storočnici Slovenských pohľadov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981.

[5] KRČMÉRY, Štefan: Dejiny literatúry slovenskej I.–II. Bratislava: Tatran, 1976.

[6] KRČMÉRY, Štefan: O možnostiach slovenskej literatúry (1926). In: CHMEL, Rudolf (ed.): Dejiny v dejinách. K storočnici Slovenských pohľadov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981.

[7] KRČMÉRY, Štefan: Slovo čisté. Bratislava: Tatran, 1996.

[8] KRČMÉRYOVÁ, Hela: Puknuté husle. Spomienky na Štefana Krčméryho. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1967.

[9] ŠMATLÁK, Stanislav: 150 rokov slovenskej lyriky. Bratislava: Tatran, 1971.

[10] ŠTEVČEK, Ján: Dejiny slovenského románu. Bratislava: Tatran, 1988.

[11] PETRÍK, Vladimír: Sila umenia a pravda života (Doslov). In: VOLANSKÁ, Hela: Ako na cudzej svadbe. Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009.

[12] PŘEROVSKÝ, Viktor: Literatúra slovenská. Zvolen: Slovenská kníhtlačiareň, 1920.

[13] VOLANSKÁ, Hela: Ako na cudzej svadbe. Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009.

[14] ZELENKOVÁ, Anna: Slovenská prozódia a verzifikácia v rukopise Štefana Krčméryho (1935). Praha: Slovanský ústava AV ČR – Euroslavica, 2006.

[15] ZELENKOVÁ, Anna: Medzi vzájomnosťou a nevzájomnosťou. Sondy do česko-slovenských a slovensko-českých literárnych vzťahov. Praha: Slovanský ústav AV ČR – Nitra: Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa, 2009.

[16] ZELENKOVÁ, Anna (ed.): Veci na dne duše. Dva neznáme rukopisy Štefana Krčméryho. A ešte letiace tiene; Vajanský. Martin: Matica slovenská – Praha: Slovanský ústav AV ČR, v. v. i., 2012.