Název: Štruktúra a genéza predely oltára sv. Kataríny v kostole sv. Jakuba v Levoči
Variantní název:
- Struktur und Entstehung der Altarpredella der hl. Katherina in der Jakobskirche in Levoča
Přispěvatel
Chyba, Valtr (Translator of Summary)
Zdrojový dokument: Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. F, Řada uměnovědná. 1972, roč. 21, č. F16, s. [73]-90
Rozsah
[73]-90
Trvalý odkaz (handle): https://hdl.handle.net/11222.digilib/110467
Type: Článek
Jazyk
Jazyk shrnutí
Licence: Neurčená licence
Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.
Abstrakt(y)
Pred niekoľkými rokmi uskutočnené reštaurovanie predely vrhlo do istej miery na ňu nové svetlo. Podarilo sa obnoviť pôvodné, alebo aspoň sa mu blížiace vzozrenie malieb predely, hlavne čo sa týka dvoch starších obrazov. Táto nová podoba však núti k prevereniu a aspoň čiastočnému revidovaniu doterajších uzáverov nielen ohľadne tematického určenia, ale do istej miery aj časového zariadenia dvoch starších obrazov predely. Už dávno sa vedelo, že levočská predela, obsahujúca tri obrazy namalované vedľa seba na spoločnej tabuli, je slohovo nesúrodá. Vedelo sa, že ľavý obraz (smerom od diváka!), znázorňujúci sv. Žodiu s dcérami, je najmenej o štyri desaťročia mladší a že pochádza z druhej polovice 15. storočia. Dával sa do vzťahu k autorovi oltára sv. Kataríny, ktorému sa pripisovalo aj začlenenie tejto tabule ako predely do svätokatarínskeho oltára. Niekedy sa o pôvodnom určení tabule ako predely zvyklo pochybovať, pričom sa pokladala za samostatný oltárik, respektíve samostatný oltárny nástavec. Inokedy sa považovala za súčasť bývalého hlavného oltára v kostole sv. Jakuba v Levoči. Vedelo sa tiež, že aj v dvoch starších obrazoch boli v neskorších dobách vykonané mnohé premaľby. Týkalo sa to predovšetkým ústrednej témy predely - Svätej Trojice. Neskoršie zásahy sa však nepovažovali za tak veľké, aby 6a muselo pochybovať o pôvodnosti samotného námetu. Ale už M. Csánky pripúšťal, že barokové premaľby zasiahli možno samotnú identitu ústrednej témy. Nedávne reštaurovanie toto tušenie potvrdilo. Ukázalo sa, že námet sv. Trojice nie je pôvodný. Pôvodným námetom stredného obrazu predely je Tróniaci Kristus, obklopený cherubínmi a anjelmi. Kristus sedí na tróne, frontálne otočený k divákovi. V mierne od tela roztiahnutých rukách drží pred sebou symboly vlády nad svetom - knihu života a ríšske jablko, respektíve symbol zeme a symbol kráľovskej moci nad ňou. Architektonizovaný trón s operadlom je zo všetkých strán obklopený okrídlenými cherubínmi, nesúcimi ho v oblakoch. Po oboch bokoch obklopujú trón zástupy adorujúcich anjelov. V rohoch obraz uzavierajú symboly štyroch evanjelistov s otvorenými knihami, nachádzajúce sa v štvrťkruhových výsečiach.