Nálezy bolerázskej skupiny na východnom Slovensku

V strednom eneolite sa prvýkrát a naposledy v mladšej dobe kamennej prerušuje známa bipartícia historického vývoja Slovenska a s výnimkou niektorých neosídlených hornatějších enkláv je na celom území rozšírená badenská kultúra. K najprepracovanejšej a najlepšej známej zložke patrí jej začiatok, reprezentovaný bolerázskou skupinou. Prvoradú zásluhu na tom má V. Němejcová-Pavúková (1973; 1979; 1981), ktorá zhodnoteniu tejto skupiny - aj v kontexte s osídleniami juhovýchodnej Európy- venovala veľkú časť svojho úsilia. Základnú pramennú bazu tvoria nálezy z juhozápadného Slovenska, Moravy, západného Maďarska i severovýchodného cípu Rakúska. Tieto oblasti patria aj k materskému územiu bolerázskej skupiny (Němejcová-Pavúková 1973, mapa - príloha). V čase publikovania citovanej štúdie bolo z východného Slovenska známe iba jedno nálezisko tejto skupiny (Košice, časť Barca, poloha Svetlá IV) a aj z východného Maďarska autorka registrovala len tri náleziská. Od tej doby pribudli v Potisí ďalšie nové, sčasti aj publikované nálezy. Cieľom nášho príspevku je sprístupniť malú kolekciu nálezov zo sídliska Košice, časť Barca I a pokúsiť sa ojej zhodnotenie v rámci ďalších nepočetných až ojedinelých artefaktov z východného Slovenska.