Sakrale Anfänge des Gewohnheitsrechtes und Eid auf Tellus Mater

Historici práva venujú pozornosť predovšetkým profánnym aspektom prvopočiatočnej tvorby noriem. Z ich zorného poľa obvykle uniká sakrálna stránka vzniku práva, doložená v staroveku, i v barbarských zákonníkoch ranného stredoveku, ako aj u málo rozvinutých rodovo-kmeňových spoločenstiev. Fenomenológia náboženstva zas neberie dostatočne do úvahy všetky aspekty náboženských koreňov, lebo v tejto veci sa spravidla spolieha na kompetentnosť právnej vedy. Cieľom prispevku je podať ucelenější pohľad na problém sakrálnych počiatkov obyčajového práva s osobitným zreteľom na sakrálnosť prísahy. Určité náznaky sakralizácie právnych noriem možno vidieť u prírodných národov na úseku zabezpečenia vlastnických nárokov v podobe nadprirodzenej sankcie, ktorá obvykle mala magický a tabuidálny charakter. Jedným z prejavov sakrálnych počiatkov obyčajového práva je prísaha na zem, Tellus Mater, ktorej kult tvoril podstatnú súčasť agrárneho kultu. Od posvätnosti zeme sa odvodzovala sakrälnosť prísahy. Na zem sa nielen prísahalo, lež v jej mene sa aj zaprísahávali a zaklínali iné subjekty. Kult Tellus Mater v spojení s mágiou vystupoval ako náboženská sankcia, zabezpečujúca splnenie noriem obyčajového práva najčastejšie na úseku majetkového a zaväzkového práva, i potvrdenia výpovede prísahou.