Nové nálezy stredovekej a včasnonovovekej stavebnej keramiky z Košíc

Název: Nové nálezy stredovekej a včasnonovovekej stavebnej keramiky z Košíc
Variantní název:
  • New finds of mediaeval and early modern-age fired building materials from Košice
  • Neue Funde mittelalterlicher und frühneuzeitlicher Baukeramik aus Košice
Zdrojový dokument: Archaeologia historica. 2010, roč. 35, č. 1-2, s. 253-270
Rozsah
253-270
  • ISSN
    0231-5823 (print)
    2336-4386 (online)
Type: Článek
Jazyk
Jazyk shrnutí
Licence: Neurčená licence
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
Príspevok ponúka pohľad do problematiky druhového triedenia, morfológie a datovania stredovekej až včasnonovovekej stavebnej keramiky z Košíc, pochádzajúcej z archeologických výskumov za posledné dve desaťročia. Podrobne boli charakterizované tehly, tehlové tvarovky, dlaždice a strešná krytina. Vlastná výroba stavebnej keramiky v regióne Košíc začala vo vrcholnom stredoveku. Vo vrcholnom stredoveku (11. – polovica 13. storočia) v Košiciach zaznamenávame iba tehly – plevovky, z ktorých poznáme 3 formáty, a vysoké neplevované tehly s hrúbkou 8–10 cm. V neskorom stredoveku (13.–15. storočie) sú to prstované (3 formáty) a kanelované tehly (2 formáty) a tehly bez špecifickej povrchovej úpravy (1 formát). Dlaždice sú zásadne iba štvorcové s úplným úkosom, menej s čiastočným, a v závere obdobia sa vyskytujú aj dlaždice bez úkosu. Strešná krytina je plochá (škridlová) a oblá (korýtková), pričom popri krytine z organických materiálov dominovali škridly. Včasnonovoveké tehly (16.–17. storočie) v Košiciach sú synonymom pre ploché renesančné neznačkované tehly s viacerými veľkostnými formátmi, zrejme rešpektujúcimi písomne nezaznamenanú normu. Za výnimočné nálezy neskorostredovekej až včasnonovovekej stavebnej keramiky v rámci karpatsko-panónskeho priestoru musíme považovať glazovanú a rytím zdobenú tehlovú tvarovku (klinovú tehlu [?]), glazovanú dlaždicu a glazovanú strešnú krytinu. Písomné zmienky o tehliaroch v Košiciach pochádzajú z konca 14. storočia.
This contribution offers an insight into the sorting, morphology and dating of mediaeval to early modernage building ceramics from Košice. The material is derived from excavations carried out in the course of the last two decades. Bricks, brick shapes, tiles and roofing have been described in detail. The manufacture of fired building materials in the Košice region started in the high Middle Ages. From that early period (11th century – mid-13th century) only bricks (containing organic admixtures such as husks and the like) have been documented in Košice, among which three formats are recognised, as well as tall bricks without organic admixtures with rough surfacing of 8–10 cm. In the late Middle Ages (13th–15th century) bricks with finger-shaped grooves (3 formats) and similar grooved bricks (2 formats) occurred, as well as bricks without specific surface treatment (1 format). All tiles have a square format, chiefly with a complete skew, less often with a partial skew and at the end of the period without skew altogether. Roofing is flat (tile-like) and rounded (trough-like). Tiles predominated in roofing, roofing in organic materials aside. Early modern-age bricks (16th–17th century) in Košice are synonymous with flat renaissance bricks of several sizes, probably made with respect to a norm that no longer survives in written form. A glazed and engraved tile shape (wedge brick [?]), a glazed tile and glazed roofing are considered exceptional finds of late mediaeval and early modern-age building ceramics from the Carpathian-Pannonian region. Written records mentioning brickmakers in Košice date forward from the late 14th century.
Reference
[1] ČURNÝ, M., 2006: Poznatky o výrobe a značkovaní tehiel na území mesta Nitra a na jeho okolí v období novoveku, Archeologia technica 17, 52–65.

[2] ČURNÝ, M., 2008: Nálezy tehál z nemurovaných objektov v dedinskom prostredí na Slovensku – Ziegelfunde aus nicht gemauerten Objekten in ländlicher Umgebung in der Slowakei, AH 33, 119–128.

[3] ČURNÝ, M., 2008a: Tehla ako stavebný materiál stredovekej a novovekej architektúry na Slovensku. Pohľad archeológa – Brick as construction material of medieval and postmedieval architecture in Slovakia: an archaeological perspective, rkp. nepubl. dizertačnej práce ulož. v AÚ SAV Nitra. Nitra.

[4] ČURNÝ, M., 2009: Náčrt dejín tehliarstva na Slovensku so zreteľom na mesto Košice, http://www.viacassa.sk/clanky/nacrt-dejin-tehliarstva-na-slovensku-so-zretelom-na-mesto-kosice, cit. 18. 11. 2009.

[5] ČURNÝ, M., v tlači: Archeologické doklady výroby tehiel na Spiši – Archaeological evidence of brickmaking in Spiš, Východoslovenský Pravek IX, v tlači.

[6] ČURNÝ, M.–HLOŽEK, M., 2008: Výpovedná schopnosť tehiel z benediktínskeho kláštora sv. Kozmu a Damiána v Ludaniciach, okr. Topoľčany, Archeologia Technica 19, 68–82.

[7] DUCHOŇ, J., 1989: Prehľad vývojom opevnenia mesta Košíc. Od predmestskej fázy po 20. storočie, nepubl. rkp. ulož. na AÚ SAV – Výskumnom pracovnom stredisku Košice. Košice.

[8] ĎURIŠOVÁ, M.–KRCHO, J., 2006: Komplexný pamiatkový výskum reformovaného kostola v Seni – Complex monumental research of the reformed church in Seňa, Monumentorum tutela 17, 63–76.

[9] HALAGA, O. R., 1992: Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice.

[10] HOLUB, P., 2006: Stavební keramika v Brně na základě nálezů z archeologických výzkumů, rkp. nepubl. dipl. práce na ÚAM FF MU. Brno.

[11] JANOTKA, M.–LINHART, K., 1984: Zapomenutá řemesla. Vyprávění o lidech a věcech. Praha.

[12] JANOTKA, M.–LINHART, K., 1987: Řemesla našich předků. Praha.

[13] LUŠTÍKOVÁ, L., 2008: Hospodárske objekty benediktínskeho kláštora v Košiciach-Krásnej – Die Wirtschaftsobjekte des Benediktinerklosters in Košice-Krásna (Kaschau-Krásna), AH 33, 331–341.

[14] NAGY, P., 2003: Stredoveká stavebná keramika na Slovensku, rkp. nepubl. dipl. práce na KA FF UKO. Bratislava.

[15] NAGY, P., 2004: Stredoveká a včasnonovoveká pálená strešná krytina na Slovensku – Die mittelalterliche und frühneuzeitliche Dacheindeckung in der Slowakei, Zborník SNM 98, Archeológia 14, 201–209.

[16] NAGY, P.–ČURNÝ, M., 2009: Stredoveké a včasnonovoveké keramické dlaždice zo Slovenska – Mittelalterliche und frühneuzeiliche Keramikpflastersteine aus der Slowakei, AH 34, 347–358.

[17] POLLA, B., 1986: Košice-Krásna. K stredovekým dejinám Krásnej nad Hornádom. Košice.

[18] RUSNÁK, R., 2009: Košice v stredoveku. Na podklade novších archeologických výskumov, rkp. nepubl. dizertačnej práce ulož. v AÚ SAV Nitra. Košice.

[19] RUSNÁK, R., v tlači: Vrcholnostredoveká keramika z výskumu v Košiciach, pri Dóme sv. Alžbety. In: Hlinené nádoby 1000–1700 (Chovanec, J., ed.). Trebišov.

[20] RUSNÁK, R., v tlači a: Nález hypokausta v areáli dominikánskeho kláštora v Košiciach. In: Architektúra kláštorov a rehoľných domov na Slovensku. Zborník z konferencie konanej 28.–29. 11. 2007 (Kvasnicová, M., ed.). Bratislava.

[21] SLIVKA, M., 1978: Archeologický výskum zaniknutej šľachtickej kúrie vo Vajkovciach, okres Košice-vidiek – Archäologische Untersuchung einer verfallenen Adelskurie in Vajkovce, Bezirk Košice-Land, AH 3, 303–323.

[22] SLIVKA, M., 1980: Tehla ako stavebný materiál (Príspevok k dejinám tehliarstva), Pamiatky a príroda 5, 26–28, Bratislava.

[23] STANÍK, I.–KVETANOVÁ, G., 1998: Nález staršej zaniknutej stavby na mieste františkánskeho kláštora v Trnave, Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 2, 21–28.

[24] TAJKOV, P., 2007: Archeologický výskum reformovaného kostola v Brzotíne, Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia 6, 103–114.

[25] URMINSKÝ, J., 2006: Tehliarska produkcia v Trnave a Hlohovci v stredoveku a novoveku. 1. časť, Novinky z radnice – mesto Trnava 17/6, 11–14.

[26] VÉGH, A., 1994: A középkori budai királyi palota színes mázas tetői. In: Tanulmányok Gerő László nyolcvanötödik születésnapjára (Pámer, N., Szerk.), 129–141, Budapest.

[27] ŻEMIGAŁA, M., 2008: Cegła w budownictwie wielkopolskim w średniowieczu. Łódź.