Umelecký preklad ako osobitný druh jazykovej a interkultúrnej komunikácie

V prvej časti príspevku stručne charakterizujeme román srbského spisovateľa Milorada Pavića Drugo telo. V jeho druhej časti konfrontujeme srbský originál so slovenským prekladom Karola Chmela. Na základe ich analýzy konštatujeme, že preklad umeleckých textov nepozostáva iba z výmeny lingvistických prostriedkov medzi dvoma jazykovými systémami, ale ide o zložitý proces založený predovšetkým na všestrannej erudícii prekladateľa. Hoci genetická príbuznosť srbčiny a slovenčiny uľahčuje ich obojstrannú zrozumiteľnosť, bez potrebnej jazykovej prípravy nezaručuje mechanicky ich bezproblémovú preložiteľnosť.

In the first part of the article we briefly introduce a novel written by Serbian author Milorad Pavić called Drugo telo. In the second part the Serbian original version is compared to its Slovak translation by Karol Chmel. Based on the analysis we observe that translation of a literary text does not consist only of the exchange of linguistic tools between two language systems, but it is a very complicated process based especially on the general erudition of the translator, too. Even though the genetic relation of the Serbian and Slovak languages makes their mutual understanding easier, an automatic translatability is not guaranteed without the necessary linguistic preparation.