Príspevok k budovaniu opevnení po mongolskom vpáde na Spiši

Název: Príspevok k budovaniu opevnení po mongolskom vpáde na Spiši
Variantní název:
  • Construction of a fortification system after the Mongolian invasion at Spiš (with emphasis on the results of research conducted at the Spišský hrad castle, in Spišská Kapitula and Levoča)
  • Ein Beitrag zum Bau von Befestigungen in der Zips nach dem Mongoleneinfall
Zdrojový dokument: Archaeologia historica. 2015, roč. 40, č. 2, s. 613-637
Rozsah
613-637
  • ISSN
    0231-5823 (print)
    2336-4386 (online)
Type: Článek
Jazyk
Jazyk shrnutí
Licence: Neurčená licence
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
Na základe v súčasnosti realizovaných pamiatkových výskumov na Spiši (realizované na Spišskom hrade, v Spišskej Kapitule a v Levoči) využívajúc nové metódy práce, v konfrontácii s doterajšou interpretáciou archívnych prameňov a v interdisciplinárnom spolupôsobení sa podarilo priniesť nové zistenia vo veci systematického budovania opevnení sídel vyvolaných mongolským vpádom (1241) v rámci celouhorskej politiky Arpádovcov v druhej polovici 13. až do začiatku 14. storočia. Jedinečne zachované štruktúry na Spišskom hrade (veže, opevnenie, refúgium? spodného nádvoria), ktoré sa podarilo identifikovať a datovať okolo polovice 13. storočia (oproti doterajšiemu prisudzovaniu ich stavby Jiskrovcom pred polovicou 15. storočia počas ich pobytu na hrade), boli nápomocné pre skúmanie opevnenia cirkevného sídla Spišskej Kapituly a opevnenia mesta Levoča, sídla Spoločenstva spišských Sasov – na príklade zabudovanej hradby s cimburím v bašte – prachárni.
On the basis of recent research at Spiš employing the most up-to-date methods combined with the interpretation of archive sources and in an interdisciplinary context, this paper presents new findings about the systematic fortification of settlements triggered by a Mongolian invasion (1241), as part of the countrywide policy of the Hungarian Arpád dynasty in the second half of the 13th century and in the early 14th century. The uniquely preserved structures at the Spišský hrad castle (towers, fortifications, lower courtyard refugium?) that were identified and dated to the mid-13th century (in contrast to their previous attribution to the Jiskra dynasty before the mid-15th century when they held the castle) helped investigate the fortified religious centre of Spišská Kapitula and the fortification of the town of Levoča, the seat of the Association of the Spiš Saxons, on the example of an inbuilt fortification with a battlement in a bastion-powder mill.
Reference
[1] ABÚ SK, HMSK: Archív Biskupského úradu Spišská kapitula, fond Hodnoverné miesto Spišská kapitula, Scr. 9, fasc. 12, nr. 1.

[2] ABÚ SK, SpB: Archív Biskupského úradu Spišská Kapitula, fond Spišské biskupstvo, oddelenie Kánonické vizitácie, inv. č. 1.

[3] ABÚ SK, SpBa: Archív Biskupského úradu Spišská Kapitula, fond Spišské biskupstvo, odd. Knihy, Historicus ortus et progressus Episcopatus Scepusiensis. Tom II. Várallyae 1782.

[4] APÚ SR: Archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky v Bratislave, ev. č. T 5469.

[5] CDH X/6: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis X/6 (Fejér, Gy., ed.). Budae 1766–1851.

[6] FIALA, A., 1974: Košická brána, veža mestského opevnenia č. 20 v priestore Vetrovej ulice, upresnenie priebehu hradieb – Nálezová správa o výskume a Program pamiatkových úprav, SUPSOP Bratislava//, rkp. uložený v Archíve KPÚ v Prešove, pracovisko Levoča, sign. T-115a.

[7] FIALA, A.–VALLAŠEK, A., 1971: Predbežná nálezová správa o výskume opevnenia dolného nádvoria a návrh na jeho úpravu, ulož. v Archíve PÚ SR v Bratislave, ev. č. T-825.

[8] FIALA, A.–VALLAŠEK, A., 1972: Nálezová správa terénnych výskumov západnej časti horného hradu, ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. T 867.

[9] FIALA, A.–VALLAŠEK, A., 1973: Hradby Spišskej Kapituly. Nálezová správa architektonického výskumu r. 1973. SÚPSOP Bratislava, ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, inv. č. T 1244.

[10] JANOVSKÁ, M., 2005: Bašta/Pracháreň v Levoči, architektonicko-historický výskum, Levoča, rkp. ulož. v archíve KPÚ v Prešove, pracovisko Levoča.

[11] JANOVSKÁ, M., 2008: Architektonicko-historický výskum Spišského hradu. Levoča: Štúdio J+J, s. r. o., rkp. ulož. v Archíve SNM – Spišského múzea v Levoči, ev. č. D 128.

[12] JANOVSKÁ, M., 2013: Mestské opevnenie v Spišskej Kapitule, objekt Dolná brána a priľahlý severný úsek hradby opevnenia s dvomi cisternami, architektonicko-historický výskum, Levoča, rkp. ulož. v Archíve KPÚ Prešov, Archíve Rímskokatolíckej cirkvi – Biskupstvo Spišské Podhradie.

[13] JANOVSKÁ, M., 2014: Rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény v Danišovciach. Architektonicko-historický výskum, Levoča, rkp. ulož. v Archíve KPÚ Košice, Archív Rímskokatolícka cirkev – farnosť Odorín.

[14] JANOVSKÁ, M.–HOMZA, M.–NOVOTNÁ, M.–OLEJNÍK, V.–STEJSKAL, M., 2010: Obytno-obranné veže a opevnenie spodného nádvoria Spišského hradu ako súčasť budovania fortifikácií po mongolskom vpáde v 2. polovici 13. a začiatkom 14. storočia v kontexte pôvodných území Uhorska (Slovensko, Slavónsko/Chorvátsko, Sedmohradsko/Rumunsko, Maďarsko), Levoča: Štúdio J+J, s. r. o., rkp. ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. T 6293.

[15] JANOVSKÁ, M.–NOVOTNÁ, M., 2007: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum Katedrály sv. Martina na Spišskej Kapitule, ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. T6163.

[16] KRIŽANOVÁ, B.–ONDREIČKOVÁ, R., 1966: Spišské Podhradie. Základný umelecko-historický a architektonický výskum. Bratislava SÚPSOP, ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, inv. č. T649.

[17] KYNCL, T., 2009: Výskumná správa č. 043-09. Dendrochronologické datovanie drevených konštrukčných prvkov z areálu Spišského hradu. II. etapa prieskumu. DendroLAB Brno.

[18] KYNCL, T., 2009a: Výskumná správa č. 113a-08. Dendrochronologické datovanie dosky prevetu vo veži č. 38 na dolnom nádvorí Spišského hradu. DendroLAB Brno.

[19] KYNCL, T., 2014: Výskumná správa č. 112c-14. Dendrochronologické datovaniedrevených konštrukčných prvkov kostola sv. Magdalény Danišovciaích. DendroLAB Brno.

[20] OLEJNÍK, V., 2009: Výskum archívnych prameňov k stavebnému vývoju Spišského hradu, so špeciálnym zreteľom na rané obdobia výstavby a románsky palác. In: Janovská, M., Architektonicko-historický výskum Spišského hradu, Levoča: Štúdio J+J, s. r. o., 2008, rkp. ulož. v Archíve SNM – Spišského múzea v Levoči, ev. č. D 128.

[21] OLEJNÍK, V., 2010: Výskum archívnych prameňov k stavebnému vývoju dolného nádvoria a obytno-obranných veží Spišského hradu v druhej polovici 13. a zač. 14. storočia. In: Janovská, M. a kol., Obytno-obranné veže a opevnenie spodného nádvoria Spišského hradu ako súčasť budovania fortifikácií po mongolskom vpáde v 2. polovici 13. a začiatkom 14. storočia v kontexte pôvodných území Uhorska (Slovensko, Slavónsko/Chorvátsko, Sedmohradsko/Rumunsko, Maďarsko). Levoča: Štúdio J+J, s. r. o., rkp. ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. T 6293.

[22] OLEJNÍK, V., 2013: Mestské opevnenie v Spišskej Kapitule, objekt Dolná brána a priľahlý severný úsek hradby opevnenia s dvomi cisternami – archívny výskum, kap. 11. a1. In: Janovská, M., Mestské opevnenie v Spišskej Kapitule, objekt Dolná brána a priľahlý severný úsek hradby opevnenia s dvomi cisternami, architektonicko-historický výskum, Levoča, rkp. ulož. v Archíve KPÚ Prešov, Archív Rímskokatolícka cirkev – Biskupstvo Spišské Podhradie.

[23] OLEJNÍK, V., 2014: Archívny výskum Kostola sv. Márie Magdalény v Danišovciach, kap. 11. a1. In: Janovská, M., Rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény v Danišovciach. Architektonicko-historický výskum, Levoča, rkp. ulož. v Archíve KPÚ Košice, Archív Rímskokatolícka cirkev – farnosť Odorín.

[24] RA II/4: Regesta regum stirpis Arpadianae II/4 (Borsa, I., ed.). Budapest 1923–1987.

[25] ŠA LE, MML: Štátny archív Levoča, fond Magistrát mesta Levoča, VI. B. č. 2.

[26] ŠA LE, SM: Štátny archív Levoča, fond Provincia XVI. spišských miest, B I/1.

[27] ŠA LE, SpP: Štátny archív Levoča, fond Spišské prepoštstvo, I., Man. I., nr. 1.

[28] ŠA LE, SpPa: Štátny archív Levoča, fond Spišské prepoštstvo, I. Man. II., nr. 26.

[29] ŠA LE, SpPb: Štátny archív Levoča, fond Spišské prepoštstvo, inv. č. 12.

[30] ŠA LE, SpPc: Štátny archív Levoča, fond Spišské prepoštstvo, inv. č. 198.

[31] ŠA LE, SASK: Štátny archív Levoča, fond Súkromný archív Spišskej kapituly, Scr. 5, fasc. 1, nr. 1.

[32] ŠA LE, SASKa: Štátny archív Levoča, fond Súkromný archív Spišskej kapituly, Scr. 6, fasc. 1, nr. 1.

[33] ŠA LE, SASKb: Štátny archív Levoča, fond Súkromný archív Spišskej kapituly, Scr. 1, fasc. 1, nr. 2.

[34] ŠA LE, SASKc: Štátny archív Levoča, fond Súkromný archív Spišskej kapituly, Scr. 1, fasc. 1, nr. 4.

[35] ŠOA PP: Štátny okresný archív Poprad, Spišskosobotská kronika, sign. č. 14.

[36] TERRAY, M., 2013: Správa z GPR prieskumu v exteriéri Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. Terra, s. r. o., Košice.

[37] VALLAŠEK, A., 1971: Predbežná nálezová správa o výskume, ulož. v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. VT 454.

[38] ULIČNÝ, M.–HARČAR, P.–LUKÁČ, G., 2008: Spišské Podhradie – MPR Spišská Kapitula. NKP Katedrála sv. Martina. Archeologický výskum v roku 2008. Pamiatkový úrad SR Bratislava. Prešov 12/2010, ulož. v Archíve KPÚ Prešov.

[39] ULIČNÝ, M.–HARČAR, P.–LUKÁČ, G., 2009: Spišské Podhradie – MPR Spišská Kapitula. NKP Katedrála sv. Martina. Archeologický výskum v roku 2009. Pamiatkový úrad SR Bratislava. Prešov 12/2010, ulož. v Archíve KPÚ Prešov.

[40] FÁBROVÁ, K., 2010: Podolínec. In: Lexikón stredovekých miest na Slovensku (Lukačka, J.–Štefánik, M., edd.), 323–328. Bratislava.

[41] FIALA, A.–VALLAŠEK, A., 1975: Náčrt stavebného vývoja Spišskej Kapituly do konca stredoveku, Vlastivedný časopis XXIV, 132–136.

[42] FIALA, A.–VALLAŠEK, A., 1981: Praveké a ranohistorické osídlenie hradného kopca a stavebný vývoj stredovekého hradu. In: Spišský hrad. Národná kultúrna pamiatka (Jurečko, P., ed.), 17–83. Košice.

[43] FIALA, A.–VALLAŠEK, A.–LUKÁČ, G., 1981: Spišský hrad. Martin.

[44] HAIN, G., 1910–1913: Lőcsei krónikája. Levoča.

[45] HOMZA, M., 2009: Politické dejiny Spiša do začiatku 14. storočia. Počiatky kresťanstva na Spiši. In: Historia Scepusii. Vol. I., 126–174, 233–284. Bratislava – Kraków.

[46] HRADSZKY, J., 1901–1902: Initia, progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis. Varallya.

[47] CHALUPECKÝ, I., 1994: Spišská Kapitula. Spišská Nová Ves.

[48] CHALUPECKÝ, I.–ŠTUBŇA, V., 2002: Spišská Kapitula. Spišská Nová Ves.

[49] JANOVSKÁ, M., 2008a: Katedrálny Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule vo svetle nových výskumov. In: Acta Musaei Scepusiensis 2008 (Novotná, M., ed.), 35–70. Levoča.

[50] JANOVSKÁ, M., 2008b: Dve stredoveké podoby Spišského hradu. In: Acta Musaei Scepusiensis 2008 (Novotná, M., ed.), 201–212. Levoča.

[51] JANOVSKÁ, M., 2009: Spišský hrad. In: Terra Scepusiensis Terra Christiana 1209–2009, Spišský hrad, Spišská Kapitula dve centrá v dejinách Spiša (Novotná, M., ed.), 55–81. Levoča.

[52] JANOVSKÁ, M., 2009a: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Levoča: In: Terra Scepusiensis Terra Christiana 1209–2009, Spišský hrad, Spišská Kapitula dve centrá v dejinách Spiša (Novotná, M., ed.), 83–105. Levoča.

[53] JANOVSKÁ, M., 2010: Výsledky architektonicko-historického výskumu Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule (so zameraním na stredovekú podobu), Monumentorum Tutela – Ochrana pamiatok 22, 199–211.

[54] JANOVSKÁ, M., 2012: Spišský hrad – výsledky nových výskumov, Monumentorum Tutela – Ochrana pamiatok 24, 279–298.

[55] JANOVSKÁ, M., 2013: Building Activities in Spiš in the Thirteenth Century in the Context of the Hungarian Kingdom – Stavebné aktivity na Spiši v 13. storočí v kontexte Uhorska. In: Slovakia and Croatia I Historical Parallels and Connections (until 1780) (Homza, M. a kol., edd.), 269–290. Bratislava – Zagreb.

[56] JANOVSKÁ, M., 2015: Bašta Pracháreň v Levoči, Pamiatky a múzeá, č. 2, 43–49.

[57] JANOVSKÁ M.–NOVOTNÁ M., 2008: Najnovšie výskumy v Spišskej Kapitule, Pamiatky a múzeá, č. 3, 21–27.

[58] JANOVSKÁ, M.–OLEJNÍK, V., 2013: Stavebný vývoj Katedrály sv. Martina a jej okolia v Spišskej Kapitule. In: Sborník příspěvků k odborně-metodickému semináři Sanace dřevěných konstrukcí s praktickou ukázkou horkovzdušné sanace části objektu národní kulturní památky – kanónie č. 8 ve Spišské Kapitule – Spišskom Podhradí (Nasswettrová, A.–Štěpánek, J.–Galla, P., edd.), 4–16. Opava.

[59] JANOVSKÁ, M.–OLEJNÍK, V., 2014: Spišský hrad, Spišská Kapitula a Spišské Podhradie. Koniec 12. až 1. polovica 14. storočia (poznatky o stavebnom vývoji na základe najnovších výskumov). In: Forum Urbes Medii Aevi VIII (Měřínský, Z., ed.), 218–235. Brno.

[60] JANOVSKÁ, M.–OLEJNÍK, V., 2015: Vplyv kráľovského Spišského hradu na svoje okolie v 12.–14. storočí. In: Acta Musaei Scepusiensis 2012–2013 (Herucová, M.–Novotná, M., edd.), 119–139. Levoča.

[61] MAREK, M., 2006: Neugeri na Spiši. Vyplienenie Spišskej Kapituly Kumánmi kráľa Ladislava IV. In: Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia V (Slivka, M.–Homza, M., edd.), 49–74. Levoča.

[62] MENCL, V., 1937: Stredoveká architektúra na Slovensku. Prešov – Praha.

[63] MENCLOVÁ, D., 1950: O středověkém opevnění našich měst, ZPP, 213–216.

[64] MENCLOVÁ, D., 1957: Spišský hrad. Bratislava.

[65] PUŠKÁROVÁ, B.–PUŠKÁR, I., 1981: Spišská Kapitula. Bratislava.

[66] RÁBIK, V., 2001: Spišské falzum k roku 1250: Ku kritike a interpretácii najstarších prameňov o Marcelovom hrade pri Hrabušiciach, Slovenská archivistika 36, č. 2, 27–47.

[67] SLIVKA, M.–VALLAŠEK, A., 1991: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice

[68] STEJSKAL, M., 2015: Archeologický výskum na dolnom nádvorí Spišského hradu v r. 2010. In: Acta Musaei Scepusiensis 2012–2013 (Herucová, M.–Novotná, M., edd.), 140–159. Levoča.

[69] SUCHÝ, M., 1974: Dejiny Levoče I. Košice.

[70] ULIČNÝ, F., 2004: Vpády Mongolov na Slovensko v roku 1241, Vojenská história, č. 3, 3–19.

[71] VARSIK, B., 1974: Boli Tatári roku 1241 na Spiši? In: Spišské mestá v stredoveku, 27–31. Košice.

[72] VENCKO, J., 1941: Z dejín okolia Spišského hradu. Spišské Podhradie.

[73] WAGNER, C., 1774: Analecta Scepusii sacri et profani II. Wien.

[74] ZSOLDOS, A., 2003: Vznik Spišského komitátu. In: K stredovekým dejinám Spiša (Števík, M., ed.), 15–30. Stará Ľubovňa.

[75] ŽIFČÁK, F., 1998: Listina z roku 1249 pre spišského prepošta ako historický prameň. In: Z minulosti Spiša V–VI, 1997–1998, 83–85. Levoča.