Performatívnosť stredovekého rituálu Mandatum u Sv. Jiří na Pražskom hrade

V bohatom spevnom repertoári Zeleného štvrtku v svatojiřskej liturgickej tradícii mal zvláštne postavenie súbor skladieb spojený s rituálom umývania nôh, išlo o tzv. Mandatum. V ôsmich procesionáloch identický repertoárový korpus, ktorého obsah sa odvíja od evanjeliového príbehu (Ján 13, 1–17), je obohatený o silný ženský aspekt vychádzajúci z inej evanjeliovej scény (Lukáš 7, 36–50). Toto prepojenie zapríčiňuje kompozičné presahy repertoárov viacerých sviatkov. Forma praktickej realizácie tohto rituálu tak, ako ho nachádzame v liturgických smerniciach kláštora v tzv. ordo, veľmi konzekventne narába s textom tak v literárnej ako aj symbolickej rovine, takisto dôsledne používa nielen liturgické nástroje, ale tiež akoby "rekvizity". Z tohto pozorovania vychádzajú otázky o dramaturgickej cieľavedomosti tejto slávnosti ako aj o jej performatívnom potenciáli.

The rich choral repertoire for the Maundy Thursday in the liturgical tradition of the St. George included, among other numbers, a collection of compositions related to the ritual washing of feet called Mandatum. The corpus, identical in eight different processionals, the narrative of which is based on the story related in John's Gospel (John 13, 1–17), is enriched by a prominent female aspect drawn from another New Testament scene (Luke 7, 36–50). This connection results in compositional analogies between different liturgical feasts drawing from the given scenes. The extant form of the ritual, found in the liturgical ordo of the monastery, shows concise treatment of the liturgical text both in literary and symbolic way, employing consistently liturgical vessels as well as other "props". These observations bring up questions about dramaturgy of potential performances of the ritual and its theatrical aspects.