Ako sa stala Hipparchia z Maróneie slávnou filozofkou (historicko-filozofická interpretácia fragmentu SSR V I 1)

Název: Ako sa stala Hipparchia z Maróneie slávnou filozofkou (historicko-filozofická interpretácia fragmentu SSR V I 1)
Variantní název:
  • How Hipparchia of Maroneia became a famous female philosopher (an analysis of fr. SSR V I 1 from historical-philosophical viewpoint)
Zdrojový dokument: Studia philosophica. 2021, roč. 68, č. 1, s. 7-27
Rozsah
7-27
  • ISSN
    1803-7445 (print)
    2336-453X (online)
Type: Článek
Jazyk
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
Cieľom článku je nanovo reflektovať činnosť jednej z najslávnejších ženských filozofiek, Hipparchie z Maróneie. Naším zámerom je ukázať, prečo sa stala v porovnaní s inými ženami antiky taká významná a v mnohom signifikantná pre ďalší vývoj procesu ženskej emancipácie. Hlavným svedectvom je pre nás fragment SSR V I 1 od Diogena Laertského, ktorý kladieme do súvislosti s ďalšími antickými správami o Antisthenovi a raných kynikoch. Dve hlavné témy Diogenovho svedectva sú Kratétova svadba s Hipparchiou a spor Hipparchie s Theodórom. Vo výklade poukazujeme na momenty, v ktorých je filozofická osobnosť Hipparchie nadčasová a inšpiratívna aj pre súčasnosť.
The aim of the paper is rethinking the activity of one of the most famous ancient women philosophers, Hipparchia of Maroneia and showing why she – compared to other women of Antiquity – became so significant in development of women's emancipation. The main testimony for us is the fragment SSR V I 1 by Diogenes Laertius, which we put in context with other ancient reports concerning Antisthenes and early Cynics. The two main themes of Diogenes' testimony are Crates' "marriage” to Hipparchia, and the controversy of Hipparchia with Theodorus. We reveal the aspect of Hipparchia's personality, which could be inspiring for modern era, as well.
Note
Príspevok je súčasťou riešenia grantového projektu VEGA 1/0094/20 Aristippos a sokratika.
Reference
[1] BRANHAM, Robert Bracht. Defacing the Currency: Diogenes' Rhetoric and the Invention of Cynicism. In BRANHAM, Robert Bracht – GOULET-CAZÉ, MarieOdile (eds.). The Cynics: The Cynic Movement in Antiquity and its Legacy. Berkeley, CA: University of California Press 1996, s. 81–104.

[2] DIOGENES LAERTIUS. Životopisy slávnych filozofov. 2 zv. Preklad Miloslav OKÁL. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1954.

[3] DIOGENES LAERTIUS. Lives of Eminent Philosophers. Tiziano DORANDI (ed.). Cambridge: Cambridge University Press 2013.

[4] DIOGENES LAERTIUS. Lives of the Eminent Philosophers. James MILLER (ed.). Preklad Pamela MENSCH. Oxford: Oxford University Press 2018.

[5] DUTSCH, Dorota. Dog–love–dog: Kynogamia and Cynic sexual ethics. In MASTERSON, Mark – SORKIN RABINOWITZ, Nancy – ROBSON, James (eds.). Sex in Antiquity. Exploring Gender and Sexuality in the Ancient World. Abingdon – New York: Routledge 2015, s. 245–259.

[6] FLACHBARTOVÁ, Lívia. Diogenes of Sinope as Socrates mainomenos. In SUVÁK, Vladislav (ed.). Antisthenica Cynica Socratica. Praha: OIKOYMENH 2014, s. 308–350.

[7] FLACHBARTOVÁ, Lívia. Diogenovský kynizmus ako spôsob života. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2015.

[8] FOUCAULT, Michel. Subjectivity and Truth. Lectures at the Collège de France 1980–1981. Translation Graham BURCHELL. London: Palgrave Macmillan 2017.

[9] GIANNANTONI, Gabriele (ed.). Socratis et Socraticorum reliquiae. 4 zv. Napoli: Bibliopolis 1990.

[10] GOULET-CAZÉ, Marie-Odile. Une liste de disciples de Cratès le Cynique en Diogène Laërce 6, 95. Hermes. 1986, 114(2), s. 247–252.

[11] JINEK, Jakub. Die beste Staatsverfassung zwischen Komik und Ernste. Bemerkungen zu Aristophanes Ekklesiazusai und Platons Politeia, Buch V. In JINEK, Jakub – KONRÁDOVÁ, Veronika (eds.). For Friends, All Is Shared. Friendship and Politics in Ancient Greek Political Thought. Praha: OIKOYMENH 2016, s. 44–59.

[12] KALAŠ, Andrej. Vplyv kynizmu na stoicizmus. Filozofia. 2002, 57(6), s. 405–430.

[13] KALAŠ, Andrej. Diogenov postoj k ľudskej sexualite: hedonizmus, alebo asketizmus? Filozofia. 2016, 71(2), s. 119–130.

[14] MAIER, Heinrich. Sokrates. Sein Werk und seine geschichtliche Stellung. Tübingen: Verlag von J. B. C. Mohr 1913.

[15] MEJER, Jørgen. Diogenes Laertius and his Hellenistic Background. Wiesbaden: Franz Steiner Verlag 1978. Hermes – Einzelschriften, Heft 40.

[16] ΣΚΟΥΤΕΡΟΠΟΥΛΟΣ, Νικόλαος Μ. Οι αρχαίοι κυνικοί. Αθήνα: Γνώση 1998.

[17] ZELINOVÁ, Zuzana. Kynická paideia alebo Antisthenés medzi Odysseom a Sókratom. Filozofia. 2016, 71(2), s. 107–118.

[18] ZELINOVÁ, Zuzana. Paideia v sokratovskej filozofii. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2018.

[19] ZELLER, Eduard. Die Philosophie der Griechen in ihrer geschichtlichen Entwicklung dargestellt. II 1: Sokrates und die Sokratiker. Plato und die alte Akademie. Leipzig: Reisland 5 1922.