Šintava a Sereď: premeny stredovekého hradu na renesančnú pevnosť a klasicistický kaštieľ : doklady vo svetle poznatkov z oblasti archeológie, dejín architektúry a pamiatkovej starostlivosti

Název: Šintava a Sereď: premeny stredovekého hradu na renesančnú pevnosť a klasicistický kaštieľ : doklady vo svetle poznatkov z oblasti archeológie, dejín architektúry a pamiatkovej starostlivosti
Variantní název:
  • Šintava and Sereď: transformation of a medieval castle into a Renaissance fortress and a Classicist manor house : evidence in the light of knowledge in the field of archaeology, history of architecture and monument care
Zdrojový dokument: Studia archaeologica Brunensia. 2024, roč. 29, č. 1, s. 109-151
Rozsah
109-151
  • ISSN
    1805–918X (print)
    2336–4505 (online)
Type: Článek
Jazyk
Jazyk shrnutí
Přístupová práva
otevřený přístup
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
Článok sa zaoberá kaštieľom v Seredi a jeho genézou z pôvodného šintavského stredovekého vodného hradu, z ktorého sa v období tureckých výbojov v Európe stala renesančná pevnosť, a následne bol prestavaný najskôr na neskorobarokový, a vo finálnej podobe na klasicistický kaštieľ. Článok rozoberá a sumarizuje na jednej strane už známe poznatky nadobudnuté realizovaným archeologickým a pamiatkovým výskumom najmä v 80. a 90. rokoch 20. storočia, a na strane druhej prináša aj nové poznatky z nedávnych výskumov. V texte akcentujem tiež prácu občianskeho zduženia Vodný hrad, ktoré v priebehu posledných rokov manažovalo niekoľko čiastkových rekonštrukcií, vrátane niekoľkých výskumov, ktoré predpísal Krajský pamiatkový úrad v Trnave. Vyzdvihla by som najmä georadarový prieskum v roku 2009, reštaurátorský výskum v roku 2015 a najnovšie aj rozsiahly architektonicko-historický výskum, vrátane archeologického, ktoré boli realizované medzi rokmi 2021–2022. Aj vzhľadom na veľké množstvo objektov tohto architektonického typu na Slovensku, je kaštieľ aj napriek snahe OZ Vodný Hrad stále v žalostnom stave, podobne ako ďalšie kaštiele, ktoré sa štát snaží predať. Článok tak prináša komplexné poznatky v oblasti archeológie, dejín architektúry a pamiatkovej starostlivosti o objekte kaštieľa v Seredi.
The article deals with the manor house in Sereď and its genesis from the original medieval water castle in Šintava, which turned into a Renaissance fortress during the Ottoman conquests in Europe and was subsequently rebuilt first into a Late Baroque mansion and in its final form into a Classicist manor house. The article discusses and summarises on the one hand the previous knowledge acquired thanks to the archaeological and heritage research carried out mainly in the 1980s and 1990s. On the other hand, it also presents new findings from recent years. In the text, I also emphasise the work of the civic association Vodný hrad (Water castle), which has managed several partial reconstructions over the past few years, including several excavations prescribed by the Regional Monuments Office in Trnava. In particular, I would like to highlight the GPR survey in 2009, the restoration research in 2015 and, most recently, the extensive architectural and historical research, including archaeological excavations, which were carried out between 2021 and 2022. Despite the efforts of the Vodný hrad Association, the manor house is still in a deplorable condition, as are other manor houses that the state is trying to sell in view of the large number of buildings of this architectural type in Slovakia. The article thus provides comprehensive knowledge in the field of archaeology, history of architecture, and monument care regarding the manor house in Sereď.
Reference
[1] Duchoňová, D. – Fundárková, A. (eds.) 2016: Hrady a hradné panstvá na Slovensku. Bratislava.

[2] Hunka, J. 2006: Nálezy mincí zo Šintavského hradu. In: R. Petrovič – J. Matis (edd.): Šintavský hrad vykopaný – zakopaný. Sereď, 42–49.

[3] Chmelinová, K. a kol. 2016: Thurzo: Sprievodca po pamiatkach rodu. Bratislava.

[4] Ištok P. 2006: Stratigrafické pomery archeologickej lokality. In: R. Petrovič – J. Matis (edd.): Šintavský hrad vykopaný – zakopaný. Sereď, 20–31.

[5] Izakovičová, Z. – Petrovič, F. – Rybanský, Ľ. 2016: Krajinoekologické hodnotenie hradov Slovenska. In: D. Duchoňová – A. Fundárková (eds.): Hrady a hradné panstvá na Slovensku. Bratislava, 163–178.

[6] Ižóf, J. – Staník, I. – Ištok, P. 1990: Šintavský hrad – Výskum a prezentácia. Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV v Nitre 26, 383–392.

[7] Janšák, Š. 1985: Brány do dávnoveku. Bratislava.

[8] Koóšová, P. 2005: Súbor skla z hradu Šintava. Zborník Slovenského národného múzea XCIX/2005 – Archeológia 15, 103–140.

[9] Koóšová, P. 2006: Nálezy historického skla z hradu Šintava. In: R. Petrovič – J. Matis (edd.): Šintavský hrad vykopaný – zakopaný. Sereď, 32–41.

[10] Kouřil, P. – Měřínský, Z. – Plaček, M. 2006: Extrembauplätze der mährischen und schlesischen Burgen – Beispiele und Lösungen. Castrum Bene 9, 201–2016.

[11] Kresánek, P. – Matulová, J. 2006: Ako sme objavili Šintavský hrad v Seredi. In: R. Petrovič – J. Matis (edd.): Šintavský hrad vykopaný – zakopaný. Sereď, 5–11.

[12] Križanová, E. – Puškárová, B. 1990: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava.

[13] Kuhn, I. – Foltyn, L. – Keviczky, A. – Struhár, A. 1955: Klasicistická architektúra na Slovensku. Príspevok k jej dejinám. Bratislava.

[14] Lacika, J. 2016: Vybrané geografické aspekty rozšírenia hradov na Slovensku. In: D. Duchoňová – A. Fundárková (eds.): Hrady a hradné panstvá na Slovensku. Bratislava, 179–206.

[15] Měřínský, Z. 2011: Morava na úsvitě dějin. Vlastivěda moravská. Nová řada Země a lid č. 4. Brno.

[16] Ondruš, Š. 1981: Sémantika, genéza a fundujúca funkcia slovanských slovies chetati: chetati: chentati> šetati: šatati - šętati. Slavia 50, 248–270.

[17] Oriško, Š. 2002: Príspevok k problematike kamenárskej výzdoby profánnych stavieb v neskororománskom období na Slovensku. Archaeologia historica 27/1, 641–648.

[18] Petrovič, R. – Matis, J. (edd.) 2006: Šintavský hrad vykopaný – zakopaný. Sereď.

[19] Pisoň, Š. 1973: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava.

[20] Rábik, V. 2017: Vznik mestského zriadenia v Seredi a Šintave v stredoveku. In: D. Duchoňová – V. Rábik (edd.): Prudentissimae dominae nobis honorandae...– K životnému jubileu profesorky Márie Kohútovej. Trnava, 57–77.

[21] Sedlák, V. 1968: Príspevok k architektúre stredovekých hradov na západnom Slovensku. Monumentorum tutela 4, 445–456.

[22] Šmigrovský, F. 2015: Sereď kaštieľ južné krídlo – časť. Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie. Sereď.

[23] Vrabcová, E. – Petrovič, R. 2002: Sereď: dejiny mesta. Sereď.

[24] Bóna, M. a kol. 2022: Doplnkový architektonickohistorický výskum kaštieľa – severná časť západného krídla 2021–2022, č. ÚZPF 2257/1-2. Nepublikovaný výskum poskytol Ing. arch. Martin Bóna, ProMonument s.r.o.

[25] Ferus, V. 1987: Pamiatkový výskum kaštieľa – dodatok, Sereď: archív Mestského múzea v Seredi, č. T5624/E 1–6.

[26] Kresánek, P. – Lindtnerová, J. – Pichová, M. – Huba, M. 1983: Pamiatkový výskum kaštieľa v rokoch 1982–1983, Sereď: archív Mestského múzea v Seredi, č. T5624/E 1–6.

[27] Mlatec, R. 1992: Archeologický výskum šintavského vodného hradu na nádvorí kaštieľa v Seredi pod vedením Jozefa Ižófa. Galanta: archív Vlastivedného múzea v Galante, č. AA-100.

[28] Terray, M. 2009: Georadarový výskum. Sereď: OZ Vodný hrad. Publikované výsledky dustupné na: http://www.vodnyhrad.sk/historia-vodnehohradu/georadovy-prieskum

[29] Tirpák, J. 1985: Geofyzikálny prieskum v Seredi, Galanta: archív okresného vlastivedného múzea v Galante, č. AA-88.

[30] Geologické mapy. Dostupné na: http://apl.geology.sk/gm50/

[31] Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku: Kaštieľ Šintava. Dostupné na: https://www.hrady-zamky.sk/sintava/

[32] Mestské múzeum Sereď: Kaštieľ. Dostupné na: http://www.muzeum.sered.sk/klient-223/kino-108/stranka-2521

[33] Sereď: História mesta. Dostupné na: https://www.sered.sk/s59_historia-mesta

[34] Šintava: Dejiny obce Šintava. Dostupné na: https://www.sintava.sk/obec-1/historia/dejiny-obce/

[35] Ústav geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky: Registre obnovenej evidencie pozemkov. Dostupné na: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/kataster-nehnutelnosti/registreobnovenej-evidencie-pozemkov/

[36] Vodný hrad: Mapy. Dostupné na: http://www.vodnyhrad.sk/historia-vodneho-hradu/mapy

[37] Vodný hrad: Vizualizácie. Dostupné na: http://www.vodnyhrad.sk/historia-vodneho-hradu/vizualizacie (Všetky zdroje dostupné dňa 30. 11. 2023).