Eschatologické momenty v literárnych pamiatkach

Eschatológia, ktorá v teológii existovala storočia ako náuka o posledných veciach, sa dostala do popredia nielen teologického myslenia. Epizóda smrti patrila k najvýznamnejším okruhom epizód v stredovekých legendách a povestiach. Autor sa v hodine smrti sústredil na esteticky najvýznamnejšie prostriedky a myšlienkovo najdôležitejšie odkazy. Kým stredoveká a neskôr aj baroková literatúra vystríha pred náhlou smrťou ako nebezpečenstvom, humanistická literatúra na "posledné veci človeka" v porovnaní s barokovou literatúrou nazerala sterilne, čo bolo spôsobené predovšetkým v jej ukotvenosti v antike, ktorá skôr ako na element smrti prihliadala na element života. S cielenou prípravou na dobrú smrť ako filozofiou trestu alebo odmeny za život na zemi sa zaoberala predovšetkým baroková homiletika.

Eschatology, that existed in theology centuries as a study of last things got recognized in broader fields of knowledge. The episode of death pertained to most important episode branch in medieval legends and tales. The author in the hour of death concentrated on esthetic most important means and thought legacies. While the medieval and later baroque literature refrained from accident death as from danger, the humanistic literature viewed the "last things of man" in sterile picture that rooted above all in antics. Antics looked on the element of life above the element of death. Baroque homiletics concerned with targeted preparation for a good death, in philosophical point of view as a sentence or reward for life on the Earth.