Englišové myšlienkové poriadky a muzeológia

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá možnosťami využitia prieniku teórií myšlienkových poriadkov – ontologického, teleologického a normologického – Karla Engliša s procesom muzealizácie podľa Zbyňka Z. Stránskeho – v subprocesoch selekcie, tezaurácie a komunikácie, respektíve prezentácie. Využíva tri myšlienkové poriadky, ktoré Karel Engliš aplikoval v hospodárskej vede, a analogickým spôsobom sa ich snaží aplikovať do muzeológie. Aplikácia prináša rozvrstvenie procesu muzealizácie a tým pádom aj možnosti špecializovanejších teoretických analýz v jednotlivých muzealizačných subprocesoch. Každú úroveň je možno ďalej sledovať a analyzovať samostatne, pretože Karel Engliš ich veľmi presne vymedzil, pričom už len základné skúmanie odhalí, že každá táto úroveň má zložitú štruktúru a je ju možné ďalej rozvrstviť. Zároveň, v procesnej stránke muzealizácie sa v každom subprocese prejavuje inak, ponúka nové výstupy, interakcie a spätné väzby. Autor sleduje tieto prejavy a otvára priestor pre ďalšiu diskusiu.

In his contribution, the author deals with the possibilities of using the intersection of Karel Engliš's theories of the ontological, teleological and normological orders of thought with the process of musealisation according to Zbyněk Z. Stránský – in the subprocesses of selection, thesauration and communication, or more precisely presentation. He uses three orders of thought that Karel Engliš applied in economic science and tries to apply them to museology in an analogous way. The application brings the stratification of the musealisation process and thus also the possibilities of more specialized theoretical analyses in individual musealisation sub-processes. Each level can be further followed and analysed separately, because Karel Engliš has defined them very precisely. The basic examination itself will reveal that each of these levels has a complex structure and can be further stratified. At the same time, in the processual aspect of musealisation, it manifests itself differently in each sub-process, offering new outputs, interactions and feedback. The author follows these displays and opens space for further discussion.