Literárna história a autorov či o autorovi získaný dokument

Pozornosť sa venuje autorovmu dokumentu alebo o autorovi vypovedajúcom dokumente v žánrovom spektre od poznámky, zápisníka, denníka po spomienku. Literárna história považuje tieto žánre za sekundárne, ale mimoriadne cenné pri poznaní zázemia historickej doby, konkrétneho autora, nech už správu o sebe zachytil sám (František Švantner, František Hečko, Mária Jančová, Albert Marenčin, Iľja Iľf), alebo o osobnosti, diele, rodinnom zázemí vypovedá ten, kto mal najbližšie k autorovi a považuje sa za spolutvorcu jeho diela v role pomocníka (Anna Grigorievna Dostojevská). Žánre neliterárneho pôvodu, ktoré sa predstavujú v príspevku, naznačujú, že ich možno akceptovať ako faktografické správy z tvorivej dielne, ďalej ako horizontálny pohľad na vzťah rodina, tvorba, spoločnosť a dostávajú sprostredkovaný prvok svedectva o niekom, alebo svedectva o sebe prostredníctvom umeleckého prostredia a jeho osobností, ktoré spoluvytvárali kultúrnu atmosféru v konkrétnom čase a spoločnosti. I v tejto súvislosti ostáva nezastupiteľný naračný spôsob, akým sa o reáliách vypovedá, čím sa zápisník a denník i spomienka dokážu priblížiť svojím štýlom a organizovaním výpovede k umeleckému artefaktu.

Attention is given to the author's document or the document telling about the author in the range of genres including a note, pocketbook, diary or a memory. Literary history considers these genres to be secondary, though extremely valuable when acquiring knowledge about a background of historical time, a specific author, whether a report was elaborated by the author himself/herself (František Švantner, František Hečko, Mária Jančová, Albert Marenčin, Iľja Iľf), or the personality, work, family background were depicted by someone who was the closest to the author and was considered a co-creator of the author's work in the role of a co-assistant (Anna Grigorievna Dostoyevska). Genres of a non-literary origin, which are presented in the contribution, indicate that they may be accepted as factographic reports from a creative workshop as well as a horizontal view of the relationship family-literary work-society. They gain a mediated element of evidence of someone or an evidence of oneself through the artistic environment and its personalities who co-created a cultural atmosphere at a particular time and society. Even in this context, a narrative method remains irreplaceable when depicting realia, thereby a pocketbook, diary and memory can get close to the artistic artifact through their styles and the narration organization.