Title: Prirodzenosť, vôľa a cnosť : antinaturalistické črty etiky Jána Dunsa Scota
Variant title:
- Nature, will and virtue: anti-naturalist features of John Duns Scotus's ethics
Source document: Pro-Fil. 2019, vol. 20, iss. 2, pp. 42-57
Extent
42-57
-
ISSN1212-9097 (online)
Persistent identifier (DOI): https://doi.org/10.5817/pf19-2-1966
Stable URL (handle): https://hdl.handle.net/11222.digilib/141793
Type: Article
Language
License: CC BY-NC-ND 4.0 International
Notice: These citations are automatically created and might not follow citation rules properly.
Abstract(s)
Hlavným cieľom práce je identifikovať antinaturalistické črty etiky Dunsa Scota. Predpokladom je objasnenie pojmu naturalizmu. V teoretickej filozofii je možné rozlíšiť metafyzický, vedecko-metodologický a sémanticko-analytický naturalizmus. V praktickej filozofii je naturalizmus prítomný v etike cnosti, v ktorej sa pri dosahovaní dobrého života pracuje s pojmom ľudskej prirodzenosti a emočno-afektívna stránka človeka je relevantným prvkom etického uvažovania. Voči nej stojí etika pravidiel, podľa ktorej je zdrojom morálne dobrého ľudská racionalita, prax má byť formovaná podľa poznania rozumu a emocionalita je v tomto etickom uvažovaní irelevantná. Na základe rozboru niektorých diel Dunsa Scota je jeho etika antinaturalistická v týchto bodoch: vôľa ako protiklad prirodzenosti; oddelenie morálky a blaženosti; sekundárny význam emócií v etickom uvažovaní; univerzálne záväzný imperatív lásky k Bohu; vôľa ako sídlo morálnych cností. Spojenie blaženosti, cnosti a prirodzenosti u Scota stráca vnútornú súdržnosť, prirodzené a morálne dobro nekonvergujú, čo sa odráža v "denaturalizácii" morálky. Na základe identifikácie antinaturalistických čŕt Scotovej etiky prichádzame k záveru, že jeho etika má bližšie k etike pravidiel.
The aim of the paper is to identify anti-naturalist features in Duns Scotus's ethics. The prerequisite is to clarify the meaning of the term naturalism. In theoretical philosophy metaphysical, scientific-methodological and semantic-analytical naturalism can be distinguished. In practical philosophy naturalism is present in the ethics of virtue, which, in achieving a good life, considers the emotional-affective part of man to be a relevant element of ethical reasoning. The ethics of rules can be regarded as an opposite to the ethics of virtue, one in which emotionality is irrelevant. On the basis of an analysis of some of Duns Scotus's works, the author argues that his ethics is antinaturalistic in these aspects: the understanding of will in opposition to nature; the separation of morality and bliss; a secondary role of emotion in ethical reasoning; a universally binding imperative of love to God; will as the seat of moral virtues. The connection between bliss, virtue and nature, according to Scotus, loses internal cohesion, the natural and the moral good do not converge, which is reflected in the ‘denaturalisation’ of morals. Having identified the anti-naturalist features of Scotus's ethics, the author concludes that his ethics is closer to the ethics of rules.
Note
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-18-0178.
References
[1] Akvinský, T. (2012): Otázky o ctnostech I. O ctnostech obecně, Krystal OP.
[2] Anscombe, E. (1958): Modern Moral Philosophy, Philosophy 33(124), 1–19, dostupné z: < https://www.jstor.org/stable/3749051?seq=1 >. | DOI 10.1017/S0031819100037943
[3] Aristoteles (2006): Metafyzika, in Martinka, J. (ed.) Antológia z diel filozofov: Od Aristotela po Plotina, IRIS, 225–440.
[4] Cezar, R. C. (2004): Das natürliche Gesetz und das konkrete praktische Urteil nach der Lehre des Johannes Duns Scotus, Butzon & Bercker.
[5] Hoffmann, T. (1999): The Distinction between Nature and Will in Duns Scotus, Archives d’histoire doctrinale et littéraire du Moyen Âge 66, 189–224.
[6] Hoffmann, T. (2012): Einleitung, in Scotus, J. D. Freiheit, Tugenden und Naturgesetz, Herder, 9–52.
[7] Honnefelder, L (2005): Johannes Duns Scotus, Verlag C. H. Beck.
[8] Keil, G. (2005): Anthropologischer und ethischer Naturalismus, in Goebel, B. – Hauk, A. M. – Kruip, G. (ed.) Probleme des Naturalismus. Philosophische Beiträge, Mentis, 65–100.
[9] Keil, G. (2008): Naturalismus und menschliche Natur, in Cramm W.-J. – Keil, G. (ed.) Der Ort der Vernunft in einer natürlichen Welt. Logische und anthropologische Ortsbestimmungen, Velbrück Wissenschaft, 192–215.
[10] Keil, G. (2017): Naturalizmus a ľudská prirodzenosť, in Szapuová, M. – Nuhlíček, M. et. al. Medzi vedou a morálkou. Perspektívy naturalizmu, Univerzita Komenského, 27–62.
[11] Kent, B. (2003): Rethinking Moral Dispositions: Scotus on the Virtues, in Williams, T. (ed.) Cambridge Companion to Duns Scotus, Cambridge University Press, 352–376.
[12] Kuna, M. (2010): Úvod do etiky cnosti, Katolícka univerzita, Filozofická fakulta.
[13] Möhle, H. (1995): Ethik als scientia practica nach Johannes Duns Scotus. Eine philosophische Grundlegung, Aschendorff.
[14] Möhle, H. (2003): Scotus's Theory of Natural Law, in Williams, T. (ed.) Cambridge Companion to Duns Scotus, Cambridge University Press, 312–331.
[15] Müller, J. (2010): Der Wille und seine Tugenden. Johannes Duns Scotus und das Ende der aristotelischen Tugendethik, in Honnefelder, L. – Möhle, H. – Speer, A. – Kobusch, T. – Bullido del Barrio, S. (eds.) Johannes Duns Scotus 1308–2008. Die philosophischen Perspektiven seines Werkes / Investigations into his Philosophy, Archa Verbi, Subsidia 5, Aschendorff Verlag, 421–441.
[16] Nemec, R. (2017): K niektorým aspektom chápania cnosti u Viliama Ockhama, Studia theologica 19(3), 25–44.
[17] Palovičová, Z. (2002): Cnosti a dobro človeka, Filozofia 57(7), 465–474.
[18] Palovičová, Z. (2003): Etika cnosti a etika pravidiel. Komplementarita, či alternatívy? Filozofia 58(6), 396–408.
[19] Scotus, J. D. (2013a): Komentár k Aristotelovej Metafyzike I. IX, q. 15, n. 1–73, Filozofia 68(6), 502–516.
[20] Scotus, J. D. (2013b): Lectura II, d. 25, q. un, n. 1–99, Ostium 9(1), 1–11, dostupné z: < http://ostium.sk/language/sk/lectura-ii-d-25-q-un-n-1-99-ed-vat-xix/ >.
[21] Scotus, J. D. (2005): Desatero a přirozený zákon. Ordinatio III, suppl. dist. 37, Salve. Revue pro teologii, duchovní život a křesťanskou kulturu 15(4), 39–48.
[22] Scotus, I. D. (1950): Ordinatio prologus (ed. Vat. I), Typis Polyglottis Vaticanis.
[23] Scotus, I. D. (1959): Ordinatio I, d. 11–25 (ed. Vat. V), Typis Polyglottis Vaticanis.
[24] Scotus, J. D. (1997a): Ordinatio IV, suppl., dist. 49, qq. 9–10, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[25] Scotus, J. D. (1997b): Ordinatio III, suppl. d. 46, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[26] Scotus, J. D. (1997c): Ordinatio III, dist. 17, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[27] Scotus, J. D. (1997d): Ordinatio II, d. 6, q. 2, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[28] Scotus, J. D. (1997e): Ordinatio III, suppl. d. 27, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[29] Scotus, J. D (1997f): Ordinatio III, suppl. d. 33, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[30] Scotus, J. D. (1997g): Quodlibet, q. 8, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[31] Smreková, D. – Palovičová, Z. (2003): Dobro a cnosť. Etická tradícia a súčasnosť, IRIS.
[32] Söder, J. R. (1998): Kontingenz und Wissen. Die Lehre von den futura contingentia bei Johannes Duns Scotus, Aschendorff.
[33] Strawson, P. F. (1985): Skepticism and Naturalism: Some Varieties, Columbia University Press.
[34] Szapuová, M. – Chabada, M. (2017): Ľudská prirodzenosť, rozum a emócie: Pohľad T. Akvinského a D. Huma, Filozofia 72(9), 698–710.
[35] Szapuová, M. – Nuhlíček, M. (2017): Naturalizmy v súčasných filozofických diskusiách, in Szapuová, M. – Nuhlíček, M. et. al. Medzi vedou a morálkou. Perspektívy naturalizmu, Univerzita Komenského, 7–26.
[36] Šprunk, K. (2005): Ke Scotově pojetí přirozeného zákona, Salve. Revue pro teologii, duchovní život a křesťanskou kulturu 15(4), 51–55.
[37] Williams, T. (2003): From Metaethics to Action Theory, in Williams, T. (ed.) Cambridge Companion to Duns Scotus, Cambridge University Press, 332–351.
[38] Wiliams, T. (1995): How Scotus Separates Morality from Happiness, American Catholic Philosophical Quarterly LXIX(3), 425–445. | DOI 10.5840/acpq199569323
[39] Wolter, A. B. (ed.) (1997): Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[2] Anscombe, E. (1958): Modern Moral Philosophy, Philosophy 33(124), 1–19, dostupné z: < https://www.jstor.org/stable/3749051?seq=1 >. | DOI 10.1017/S0031819100037943
[3] Aristoteles (2006): Metafyzika, in Martinka, J. (ed.) Antológia z diel filozofov: Od Aristotela po Plotina, IRIS, 225–440.
[4] Cezar, R. C. (2004): Das natürliche Gesetz und das konkrete praktische Urteil nach der Lehre des Johannes Duns Scotus, Butzon & Bercker.
[5] Hoffmann, T. (1999): The Distinction between Nature and Will in Duns Scotus, Archives d’histoire doctrinale et littéraire du Moyen Âge 66, 189–224.
[6] Hoffmann, T. (2012): Einleitung, in Scotus, J. D. Freiheit, Tugenden und Naturgesetz, Herder, 9–52.
[7] Honnefelder, L (2005): Johannes Duns Scotus, Verlag C. H. Beck.
[8] Keil, G. (2005): Anthropologischer und ethischer Naturalismus, in Goebel, B. – Hauk, A. M. – Kruip, G. (ed.) Probleme des Naturalismus. Philosophische Beiträge, Mentis, 65–100.
[9] Keil, G. (2008): Naturalismus und menschliche Natur, in Cramm W.-J. – Keil, G. (ed.) Der Ort der Vernunft in einer natürlichen Welt. Logische und anthropologische Ortsbestimmungen, Velbrück Wissenschaft, 192–215.
[10] Keil, G. (2017): Naturalizmus a ľudská prirodzenosť, in Szapuová, M. – Nuhlíček, M. et. al. Medzi vedou a morálkou. Perspektívy naturalizmu, Univerzita Komenského, 27–62.
[11] Kent, B. (2003): Rethinking Moral Dispositions: Scotus on the Virtues, in Williams, T. (ed.) Cambridge Companion to Duns Scotus, Cambridge University Press, 352–376.
[12] Kuna, M. (2010): Úvod do etiky cnosti, Katolícka univerzita, Filozofická fakulta.
[13] Möhle, H. (1995): Ethik als scientia practica nach Johannes Duns Scotus. Eine philosophische Grundlegung, Aschendorff.
[14] Möhle, H. (2003): Scotus's Theory of Natural Law, in Williams, T. (ed.) Cambridge Companion to Duns Scotus, Cambridge University Press, 312–331.
[15] Müller, J. (2010): Der Wille und seine Tugenden. Johannes Duns Scotus und das Ende der aristotelischen Tugendethik, in Honnefelder, L. – Möhle, H. – Speer, A. – Kobusch, T. – Bullido del Barrio, S. (eds.) Johannes Duns Scotus 1308–2008. Die philosophischen Perspektiven seines Werkes / Investigations into his Philosophy, Archa Verbi, Subsidia 5, Aschendorff Verlag, 421–441.
[16] Nemec, R. (2017): K niektorým aspektom chápania cnosti u Viliama Ockhama, Studia theologica 19(3), 25–44.
[17] Palovičová, Z. (2002): Cnosti a dobro človeka, Filozofia 57(7), 465–474.
[18] Palovičová, Z. (2003): Etika cnosti a etika pravidiel. Komplementarita, či alternatívy? Filozofia 58(6), 396–408.
[19] Scotus, J. D. (2013a): Komentár k Aristotelovej Metafyzike I. IX, q. 15, n. 1–73, Filozofia 68(6), 502–516.
[20] Scotus, J. D. (2013b): Lectura II, d. 25, q. un, n. 1–99, Ostium 9(1), 1–11, dostupné z: < http://ostium.sk/language/sk/lectura-ii-d-25-q-un-n-1-99-ed-vat-xix/ >.
[21] Scotus, J. D. (2005): Desatero a přirozený zákon. Ordinatio III, suppl. dist. 37, Salve. Revue pro teologii, duchovní život a křesťanskou kulturu 15(4), 39–48.
[22] Scotus, I. D. (1950): Ordinatio prologus (ed. Vat. I), Typis Polyglottis Vaticanis.
[23] Scotus, I. D. (1959): Ordinatio I, d. 11–25 (ed. Vat. V), Typis Polyglottis Vaticanis.
[24] Scotus, J. D. (1997a): Ordinatio IV, suppl., dist. 49, qq. 9–10, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[25] Scotus, J. D. (1997b): Ordinatio III, suppl. d. 46, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[26] Scotus, J. D. (1997c): Ordinatio III, dist. 17, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[27] Scotus, J. D. (1997d): Ordinatio II, d. 6, q. 2, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[28] Scotus, J. D. (1997e): Ordinatio III, suppl. d. 27, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[29] Scotus, J. D (1997f): Ordinatio III, suppl. d. 33, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[30] Scotus, J. D. (1997g): Quodlibet, q. 8, in Wolter, A. B. (ed.) Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.
[31] Smreková, D. – Palovičová, Z. (2003): Dobro a cnosť. Etická tradícia a súčasnosť, IRIS.
[32] Söder, J. R. (1998): Kontingenz und Wissen. Die Lehre von den futura contingentia bei Johannes Duns Scotus, Aschendorff.
[33] Strawson, P. F. (1985): Skepticism and Naturalism: Some Varieties, Columbia University Press.
[34] Szapuová, M. – Chabada, M. (2017): Ľudská prirodzenosť, rozum a emócie: Pohľad T. Akvinského a D. Huma, Filozofia 72(9), 698–710.
[35] Szapuová, M. – Nuhlíček, M. (2017): Naturalizmy v súčasných filozofických diskusiách, in Szapuová, M. – Nuhlíček, M. et. al. Medzi vedou a morálkou. Perspektívy naturalizmu, Univerzita Komenského, 7–26.
[36] Šprunk, K. (2005): Ke Scotově pojetí přirozeného zákona, Salve. Revue pro teologii, duchovní život a křesťanskou kulturu 15(4), 51–55.
[37] Williams, T. (2003): From Metaethics to Action Theory, in Williams, T. (ed.) Cambridge Companion to Duns Scotus, Cambridge University Press, 332–351.
[38] Wiliams, T. (1995): How Scotus Separates Morality from Happiness, American Catholic Philosophical Quarterly LXIX(3), 425–445. | DOI 10.5840/acpq199569323
[39] Wolter, A. B. (ed.) (1997): Duns Scotus on the Will and Morality, The Catholic University of America Press.