Prozaik Jozef Horák (1907–1974)

Príspevok sa sústredil na literárnohistorický výskum významnej osobnosti slovenskej literatúry minulého storočia. Jozef Horák sa k literárnym ambíciám dopracoval ako učiteľ na vidieckej škole, v povojnových rokoch patrila jeho literárna tvorba do epicentra vzdelávacej, výchovnej a kultúrnej činnosti dobového literárneho a kultúrneho života. Jozef Horák zo žánrov epiky využíval viacero a veľmi úspešne. Od poviedkovej tvorby po román, od látky z prítomnosti po tematiku z regionálnych dejín. Publikovaná tvorba je len časť zázemia samotného autora, pozornosť si žiadajú tie materiály a dokumenty, ktoré zostali na pracovnom stole, medzi spoločenskými a tvorivými kontaktmi a ony doplnia ľudský, osobnostný, poznávací aj autentický tvorivý rozmer osobnosti spisovateľa, o čo sme sa usilovali pri Jozefovi Horákovi.

The contribution focused on literary-historical research of a significant personality of Slovak literature of the last century. Jozef Horák developed his literary ambitions as a teacher at a rural school. Jozef Horák has used the epic genres more and more successfully. From storytelling to novel, from substance from present to themes from regional history. The published work is only part of the author's background, the materials and documents that remain on the desk require social and creative contacts, and they will complement the human, personality, cognitive and authentic creative dimension of the writer's personality that we sought for Jozef Horak.