O niektorých aspektoch muzealizácie skutočnosti

Název: O niektorých aspektoch muzealizácie skutočnosti
Zdrojový dokument: Museologica Brunensia. 2012, roč. 1, č. 1 (Podzim 2012), s. 18-22
Rozsah
18-22
  • ISSN
    1805-4722 (print)
    2464-5362 (online)
Type: Článek
Jazyk
Licence: Neurčená licence
 

Upozornění: Tyto citace jsou generovány automaticky. Nemusí být zcela správně podle citačních pravidel.

Abstrakt(y)
Z muzeologického hľadiska sa muzealizácia ako nový pojem zrodila v poslednej štvrtine 20. storočia. V našej súčasnej múzejnej praxi sa však zatiaľ neudomácnila. Tento pojem by sme nemali chápať ako prejav módneho muzeologického trendu, ktorý prináša doba. Z hľadiska charakteru predstavuje ďalšie vývojové štádium, ktoré vychádza z uchovávacieho momentu na báze vytvárania zbierok. Od počiatku verejných múzeí sa v praxi presadilo niekoľko takýchto foriem. Popri klasickom zberateľstve, druhá polovica 20. storočia zrodila odborový prístup, ktorý koncom 20. storočia nahradila muzealizácia. Muzealizácia, ktorá vychádza z tvorby zbierok na podklade ich kultúrnej a pamäťovej hodnoty nastoľuje ako nový pojem celý rad otázok. Na jednej strane súvisia s charakterom osvojovania skutočnosti či novou orientáciou múzejnej kultúry. Týkajú sa jej aj niektoré ďalšie aspekty. Patrí k nim napríklad jej prípadná súvislosť s kultúrnym dedičstvom, resp. poznanie, do akej miery je doménou múzejnej sféry alebo či nemá charakterom svojej existencie aj širšiu platnosť.
From the museology point of view, musealisation came to life as a new term in the last quarter of the 20th century. It has not become familiar yet in our present experience. We should not understand this term as demonstration of fashionable museology trend that brings our period. In terms of character, it represents another stage of development which is based on the moment of preservation while creating collections. Several typical collecting, the second half of the 20th century gave rise to a professional approach which was replaced by museology in the late 20th century. Museology, which proceeds from collections creating based on their cultural and memory value, induces a number of questions as a new term. On one side they are related to the nature of learning facts or new orientation of the museum culture. Other aspects are connected to it as well. They include e.g. connection to cultural heritage or rather knowledge to what extent it is the domain of the museum sphere or if it is has broader applicability due to the nature of its existence.
Note
Pod názvem: Z muzeologického hľadiska muzealizácia je pojem, ktorý sa zrodil v poslednej štvrtine minulého storočia, ale ktorý sa v intenciách svojho skutočného významu zatiaľ neudomácnil v súčasnej múzejnej praxi.
Reference
[1] BENEŠ, J.: Základy muzeologie, Opava, 1997, 179 pp.

[2] MENSCH, v. P.: Deinstitucionalizace muzealizace: lieu de mémoire versus musealium, In: Muzealizace v soudobé společnosti a poslání muzeologie, resumé přednášek. Brno 2006, pp. 4 – 5.

[3] STRÁNSKÁ, E., STRÁNSKÝ, Z. Z.: Základy štúdia muzeológie, Banská Bystrica 2000, 130 pp.

[4] STRÁNSKÝ, Z. Z.: Problematika pojmu přírodní a kulturní dědictví, in: Museologica II/2001, Banská Štiavnica 2001, pp. 137 – 147.

[5] STRÁNSKÝ, Z. Z.: Archeologie a muzeologie, Brno 2005, 315 pp.

[6] WAIDACHER, F.: Príručka všeobecnej muzeológie, Bratislava, 1999, 477 pp.

[7] ŽALMAN, J.: Aktualizace sbírkotvorných programů muzeí, in: VESELSKÁ, D. (ed.). Tezaurace a prezentace kulturního dědictví minorit ve sbírkových a výstavních programech muzeí a galerií. Praha 1991, pp. 67 – 72.