Odraz vzájomnej česko-slovenskej komunikácie v prvých rokoch ČSR (Martin Rázus, Jaroslav Vlček, Flora Kleinschnitzová...)

Štúdia približuje menej známu kapitolu z dejín českej literárnovednej slovakistiky a zaoberá sa recepciou slovenského básnika Martina Rázusa v českom prostredí v rámci dobového formovania rozporuplného česko-slovenského kontextu po roku 1918. Využíva doteraz nepublikovaný archívny materiál a analyzuje niektoré momenty vzťahu českých slovakistov J. Vlčka, A. Pražáka, F. Kleinschnitzovej a ď. k tomuto autorovi, ktorý sa v dvadsiatych rokoch odklonil od manifestácie kultúrnej jednoty ku kritike centralistického čechoslovakizmu a k autonomistickým požiadavkám. "Pokus" získať tohto národne orientovaného básnika-kňaza, chápaného ako medzičlánok medzi poéziou P. O. Hviezdoslava, slovenských symbolistov a davistickej generácie, pre podporu československej kultúrnej politiky sa v medzivojnovom období nepodaril.

The study draws an attention to the lesser-known chapter of the history of Czech literary science and Slovakistics – it presents the reception of a Slovak poet Martin Rázus in the Czech environment whilst the controversial Czech-Slovak context after 1918 was being formed. Using previously unpublished archival material, it analyzes several stages of the relationship between Czech Slovakists J. Vlček, A. Pražák, F. Kleinschnitzová etc. and the author, who drifted away from manifesting cultural unity to the criticism of centralized Czechoslovakism and autonomist demands in the 1920s. The attempt "to acquire" this nationally oriented poet-priest, who was considered to be an interface between the poetry of P. O. Hviezdoslav, the Slovak Symbolists and the generation of Davists, to support of Czechoslovak cultural politics in the interwar period was not successful.