K otázke česko-slovenskej vzájomnosti u Jána Čajaka

Štúdia približuje názory na česko-slovenskú vzájomnosť slovenského realistického spisovateľa Jána Čajaka (1863–1944), v ktorých sa odzrkadľuje snaha dolnozemského zaznávaného autora nepretrhnúť väzby so slovenským a českým kultúrnym prostredím. Čajak zastával stanovisko, že Slováci a Česi sa v danom geopolitickom priestore Európy so silnejúcimi nacionalistickými tendenciami udržia len pestovaním a zveľaďovaním česko-slovenskej vzájomnosti. Vzájomnosť vnímal ako národnú jednotu – kultúrnu, osvetovú a hospodársku spoluprácu dvoch bratských národov. V otázke jazyka sa priklonil k zástancom Štúrovej jazykovej "odluky", a to z ideových a pragmatických dôvodov, aj pod vplyvom hlasistickej ideológie. Nevylučoval však možnosť jazykového zblíženia, resp. splynutia v budúcnosti, hoci sa mu to zdalo nemožné.

This study illustrates the image of the Czech-Slovak relation by a Slovak realism writer Ján Čajak (1863–1944), reflecting the strength of the 'Low land' author, who did not cut the strings with the Slovak and Czech cultures. He believed that in given geopolitical space in Europe, with the growing nationalistic tendencies, Czechs and Slovaks could survive only by cherishing and strengthening their mutual relations. Čajak observed the relations as a national unity – cultural, educational and economic cooperation of two peoples. In terms of the languages, he supported the representatives of Štúr's linguistic 'decision' for both ideological and pragmatic reasons, and under the influence of a vocal ideology. Although it seemed impossible, Čajak did not reject the idea of languages becoming closer, i.e. integrated in future.