Gal v kartáginskom zajatí : psycholingvistický portrét Dominika Tatarku

Esej je pokusom o psycholingvistický portrét Dominika Tatarku. Prepája súkromné zážitky s historickými udalosťami a ruptúrami v spoločenstve. Hlavnou témou je Tatarka ako autor, osobnosť i duchovný vodca obce a obcovanie ako nepretržitá tvorba. Bytostné zranenia mapujú ich vplyv na literárnu tvorbu. Nezanedbateľným stredom Tatarkovej tvorby je jeho viera ako fenomén ľudskej i spoločenskej celistvosti, prenikajúci nielen toposom diela, ale aj láskou vo všetkých podobách až po božský eros, uskutočňovaný vo vzťahoch ako žitá forma umeleckého diela.

This essay is an attempt at the psycholinguistic portrait of Dominik Tatarka. It connects the private experiences with the historical events and ruptures in the social community. Its main subject is Dominik Tatarka as an author, personality as well as a spiritual leader of the community and consorting as a permanent creation. The substantial injuries have impact on his literary work. The appreciable centre of Tatarka's work is his belief as a phenomenon of human and social integrity which penetrates not only the space of his work, but also love in all its forms and shapes up to the divine Eros being realised in human relations as a lived form of the artefact.